tag:blogger.com,1999:blog-61607902024-03-14T13:10:31.198+05:30अनुदिनीManjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.comBlogger64125tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-49734342639279321132023-05-30T12:05:00.005+05:302023-05-30T12:05:24.821+05:30 बागेश्री २<p><br /></p><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">तर अश्या ह्या बागविशारद स्त्रिया नर्सरीतुन आणलेलं झाड छान वाढतंय ह्याला कौतुक समजतच नाहीत. तर कटींग्स आणि बियांपासुन स्वत: रोपं तयार करून झाडं वाढवली तरच समाधान मानतात. </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">माझ्या आईचीच गोष्ट घ्याना. तिच्या बागेत लावायला मी मैत्रिणीकडून कमळाचं कटींग आणून दिलं (कमळ म्हणजे Nelumbo nucifera, सगळीकडे कमळ म्हणून मिरवणाऱ्या common water lilies (Family Nymphaeaceae) नाही बरं!) </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ते तर अर्थात तरारलंच पण तेवढ्यानं गप्प कश्या बसतील ना या? </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">तिनं मला सांगितलं कमळाच्या बिया हव्यात, बिया कुठं मिळतात तर पुजा साहित्याच्या दुकानात, जिथं कुंकु गंध आणि तुळशीच्या माळा मिळतात तिथं. </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">मी म्हणाले अग तिथं का असतील? तर म्हणे त्याच्या माळा करतात देवला वहायला, पण मला वेज पाडलेल्या नको. </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">मी नर्मदाकाठच्या ओंकारेश्वराबाहेर अनेक कमळ आणि पुजा साहित्य विकणाऱ्या दुकानात विचारलं. तर त्या सर्वांनी “मराठी काकवा चक्रम असतातच पण हा त्यातला वीड प्यायलेला नमुना दिसतो अश्या नजरेने मला झटकले. </div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">मग असं काय नसतं असं मी आईला सांगितलं. </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">त्यानंतर आठवडाभरानं तिच्याकडे गेले तर कट्ट्यावर एका बरणीत पाण्यात काळ्या बिब्ब्याएवढ्या बिया तरंगत होत्या. </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">ह्या कमळ बिया का? असं विचारल्यावर म्हणाली “हो प्रकाश कडे (तेच ते सुप्रसिद्द “तिथे हत्ती मागितला तर तो पण मिळेल” असं कोथरुडातलं दुकान) मिळाल्या” असं म्हणाली. </div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">हे सांगताना “एक काम नाही जमत तुला” असा मला दिलेला लुक सगळ्या लेकींच्या परिचयाचा अहेच. </div><div dir="auto" style="font-family: inherit;">तेवढ्यात बाबा पण वैतागून म्हणाले “तुला कसली ग कमळाची तहान?” कारण त्या बिया मिळाल्यावर बाबांना zero नंबरचा sand paper आणायला लावुन, त्या बिया घासुन घेण्यात आल्या होत्या. </div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="background-color: white; color: #050505; font-family: "Segoe UI Historic", "Segoe UI", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; white-space: pre-wrap;"><div dir="auto" style="font-family: inherit;">अर्थातच त्या बियांच्या वेलीचं कमळ कटींग्च्या कमळापेक्षा पटीनं उजवं होतं हे वेगळं सांगायला नको!</div></div>Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-57361849140267847272023-05-24T15:37:00.003+05:302023-05-24T15:37:16.022+05:30बागेश्री १<p><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif;">आमच्याकडे बाग
लागवडीची आवड जणू आईकडून मुलीकडे वारसाहक्काने येते.</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif;"> </span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif;">माझी आज्जी, आई, मावशी आणि धाकटी बहीण पट्टीच्या
माळीणी आहेत.</span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;">त्यांच्या बागांच्या,
त्यातल्या झाडांच्या आख्यायिका आहेत. आमच्या आज्जीच्या बागेत एवढी मोगऱ्याची फुलं यायची
की आई मावशी रोज त्यांचे गजरेच्या गजरे करून<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>शेजारी पाजारी वाटायच्या!<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>( हो गजरे
बिजरे करायचा उरक पण ह्यांच्याकडे पिढीजात आहे!) <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;">माझ्या मावशीच्या
बागेतल्या सोनचाफ्याला रोज शंभर एक फुले येतात! आसमंत दरवळतो. माझी मावसबहिण पत्ता
सांगताना असा सांगते – “विवेकानंदाच्या पुतळ्यानंतर उजवीकडे वळा की चाफ्याचा घमघमाट
येऊ लागेल,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>त्याच्यापुढे 200 मीटरवर आमचं घर!
<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;">तुम्हाला
disaster recovery माहित आहे ना? महत्वाच्या data ची एक प्रत सुरक्षित जागी ठेवलेली
असते? तर सहारा वाळवंटातल्या महत्वाच्या निवडूंगाचा DA मावशीकडे आहे. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;">इसी श्रुंखला
की अगली कडी असलेल्या माझ्या बहिणीला कळलं की पिंपरी चिंचवड बागकाम विभाग एक स्पर्धा
आयोजित करतोय. हे कळताच, ती तडक आयुक्तांना भेटायला गेली.</span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;"> ते आधी चपापले की आपण पाटील
बाईंचा सल्ला न घेता ही स्पर्धा आयोजित करायची चुक करतोय, आता त्या आपल्याला सुनावणार,
पण बाईंचा स्वभाव फार विनयशील आहे. त्यांनी स्पर्धेची चौकशी केली आणि भाग घेण्याचा
मनोदय जाहीर करून भेट आटोपती घेतली.</span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;"> तर दुसऱ्या दिवशी पिंचि च्या सगळ्या कंपन्या आणि
विभागांच्या माळ्यांचं एक शिष्टमंडळ आयुक्तांकडे दाखल झालं की पाटील बाई भाग घेणार
असं आम्हाला कळलं आहे तर आम्हाला आरक्षण देण्यात यावं. </span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;">शेवटी हिच्यासाठी dish
garden अशी कधी न ऐकलेली category बनवली गेली, ज्यात तिने परितोषिक पटकावले! अर्थात
पुढच्या वर्षी ती आयोजन समितीची अध्यक्षा असेल ही अट ही शिष्टमंडळाने मान्य करून घेतली.
<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: "Nirmala UI",sans-serif;">(इथे पुणेरी
बागकाम विभागाचे कर्मदरिद्रीपण नोंदवण्याचा संताप मी आवरते आहे, तो ह्या लेखाचा भाग
नाही! वो कहानी फिर सही) <o:p></o:p></span></p>Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-29908412776059245092018-11-22T13:01:00.001+05:302018-11-22T13:01:50.227+05:30Autumn Evening<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-kaPdqNHiWPQ/W_ZbQDqv6cI/AAAAAAAAQg4/yWonKMxwgk0ebzUnRn2tkzy0Gc8MHqxhQCLcBGAs/s1600/IMG-20181031-WA0007.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1123" data-original-width="794" src="https://1.bp.blogspot.com/-kaPdqNHiWPQ/W_ZbQDqv6cI/AAAAAAAAQg4/yWonKMxwgk0ebzUnRn2tkzy0Gc8MHqxhQCLcBGAs/s1600/IMG-20181031-WA0007.jpg" /></a></div>
<br />Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-67786272346029255252018-06-19T16:24:00.002+05:302018-06-19T16:55:44.573+05:30संगम साहित्यथोरांची चरित्रे, दांडी मार्च, चौरीचुरा आणि चलेजाव 3 वेळा, महायुद्धांची कारणे व परिणाम शिकता शिकता प्राचीन भारताचा इतिहास शिकायचा राहून गेला. हराप्पा मोहेंजोदारो नंतर एकदम कृष्णदेवराय व्हाया थोडेसे चंद्रगुप्त मौर्य- चाणक्य आणि किंचीत चक्रवर्तिन अशोक - देवानां पिय पियदस्सी! बाकी अंधार परशुराम - अगस्ति नंतर nothing "happening"!
<br />
गुगल बाबांच्या कृपेने आता जेंव्हा गतकाळाबद्दल चौकश्या करते तेंव्हा काय काय "happening" हाती लागते.<br />
- with a disclaimer - that this is the info that I gathered on net, and have not verified -<br />
<br />
हे हाती लागलेले माहितीचे कण परत विरुन जाऊ नयेत म्हणून ही टिपणे ...<br />
<br />
पावसाच्या कवितांचा स्वैर मागोवा घेताना, तामीळ साहित्याचा एक भाग आहे संगम साहित्य. त्यामध्ये डोकावले. इ स पूर्व दुसरे शतक ते इ स दुसरे शतक, हा संगम साहित्याचा काळ. चोल, चेर आणि पांड्य राज काल. तामीळ कवींचे तीन संघ (संगम) या काळात बनले. त्यांनी उत्तम साहित्य संकलित केले. ते आहे संगम साहित्य.
पहिला संगम अगस्ति ऋषींच्या अध्यक्षतेत. ज्याचे आता काहीच उपलब्ध नाही. दुसरा संगम तोलकाप्पीयरांचा त्याच्यात एक व्याकरण कोष आहे. तिसरा संगम - नक्कीरारांचा. ज्यात २ महाकाव्ये, आठ लघुकवितासंग्रह आणि दहा दीर्घकाव्ये आहेत.
आगम कवितांमध्ये नाव नाही घेत, त्यामुळे, जो वाचेल त्याची ती कविता आहे.ह्या कविता पाच भागात विभागलेल्या आहेत. डोंगर कविता(Kurinji), जंगल कविता(Mullai), माळ कविता(Marutham), सागर कविता(Neithal) आणि अधल्यामधल्याकविता(Palai).<br />
<br />
प्रत्येक विभागात, त्या त्या भागतल्या लोकांचे, निसर्गाचे वर्णन आहे. त्या भागांची नावे ही तिथल्या फुलांची आहेत.प्रत्येक भागाला स्वत:चा ताल, वाद्य, काल आहे.
ह्या कवितांचे आठ संग्रह आणि दहा दीर्घ कविता मिळून बनते संगम साहित्य.
<br />
ज्या कवीची नावं माहित नाहीत, त्यांना त्यांच्या कवितेच्या सिग्नेचर ने ओळखले जाते.<br />
जसे SembulaPeyaneerar (The poet name means “he of water that has rained on red fields.”)<br />
and his poem is<br />
<br />
My mother and yours,<br />
what were they to each other?<br />
My father and yours,<br />
how were they kin?<br />
I and you ,<br />
how do we know each other?<br />
and yet<br />
like water that has rained on red fields,<br />
our hearts in their love<br />
have mixed together.<br />
<br />
ही कुरुन्थकोई संग्रहातली चाळीसावी कविता आहे.<br />
लंडन च्या अंडरग्राऊंड मेट्रोत, वेगवेगळ्या नव्या जुन्या कवितांची पोस्टर लावायचा एक उपक्रम होता ऐंशीच्या दशकात.<br />
त्यातलं एक पोस्टर ह्या कवितेचं होतं. भाषांतर मात्र ए.के. रामानुजन यांचं. (Poems of Love and War)<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-FStfn2GekeM/WyjoKVhPVlI/AAAAAAAAN2I/MHnRjYr4r8A3tot5_dTS1OOzGRFIruLAgCLcBGAs/s1600/Sangam%2Blit.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="153" data-original-width="329" height="296" src="https://2.bp.blogspot.com/-FStfn2GekeM/WyjoKVhPVlI/AAAAAAAAN2I/MHnRjYr4r8A3tot5_dTS1OOzGRFIruLAgCLcBGAs/s640/Sangam%2Blit.jpeg" width="640" /></a></div>
<br />
आणि एक संदर्भ - विक्रम चंद्राच्या पुस्तकाचं नाव आहे - "Red earth and Pouring Rain"<br />
<br />
अशीच एक सुंदर कविता - पावसाची आणि प्रेमाची ...<br />
ही Ainkurunooru संग्रहातली 206 कविता Kurinjikoi प्रकारची<br />
<br />
"Long live my friend! Listen!<br />
Look at him who has come!<br />
Shining sword wet with raindrops,<br />
Striped belt cool with dewdrops;<br />
As a sentinel of the rainy hills<br />
Anklets of valor covered with moss;<br />
<br />
<br />
“ऐक सखे,<br />
बघ तर कोण आलंय ते,<br />
पावसानं ओली लखलखती तलवार,<br />
तुषारांनी भिजलेला कमरबंद<br />
आलाय पावसाळी डोंगरांचा शिलेदार,<br />
पायीच्या इनामी कडं शेवाळानं माखत"<br />
<br />
<br />
प्रेम म्हणजे प्रेम म्हणजे प्रेम असतं<br />
इस पूर्व आणी इस नंतर सगळं सेम असतं " ही माझी नरोटी ...Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-11983501422668297362018-05-22T10:57:00.003+05:302018-05-22T10:57:55.783+05:30राजविवाह आणि कविता<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">प्रिन्स हॅरी आणि मेगन चा लग्नसोहळा जगाच्या साक्षीनं थाटात पार पडला.</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">ह्या सोहळ्यातल्या भावलेल्या काही गोष्टी ...</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">1. हॅरीच्या पणजीने (Queen mother) सुरु केलेली परंपरा - वधुच्या हातातला पुष्पगुच्छ सोहोळ्यानंतर, अनाम वीराच्या समाधीवर ठेवला जातो.</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">2. खिदळणारा निरागस दातपडका पेजबॉय</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">3. राजकवयित्री कॅरॉल ऍन डफीची ह्या प्रसंगानिमित्त लिहिलेली कविता,</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">मी केलेला हा त्याचा स्वैर अनुवाद ...</span></div>
<b id="docs-internal-guid-ed3d0a6a-864f-b9d3-6944-e25d359ab340" style="font-weight: normal;"><br /></b>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">खाजगी असावी, खडकाळ लांब वाटचाल</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">अंतिम ताटातूटीची;</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">वाटेतल्या माणसांनी हात उंचावलेच,</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">तर ते मोबाईल फोन नसावेत,</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">ना त्यांचे चेहरे, कॅमेरे;</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">म्हणून चढवला</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">तुझ्या काळजाने आपला युनिफॉर्म</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">चल तर, </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">एक आशिर्वचन, एक शुभचरण</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">आणि लांब वाट संपली</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">जिथे मायेची अळूमाळू पुष्पवृष्टी </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">घंटानी निनादत नजराणा,</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">हो, त्या सगळ्यांनी पाहिले -</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">आणि घेतले तुझे नाव.</span></div>
<b style="font-weight: normal;"><br /></b>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">डायनाच्या अंतयात्रेत चालणारा लहानगा हॅरी, त्याच्या वाटेत आता एक खुबसुरत मोड आला आहे.</span></div>
<b style="font-weight: normal;"><br /></b>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">The original poem</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">It should be private, the long walk</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">on bereavement’s hard stones;</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">and when people wave, their hands</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">should not be mobile phones,</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">nor their faces lenses;</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">so your heart dressed in its uniform.</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">On. Then one blessed step</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">and the long walk ended</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">where love had always been aimed,</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">her arrows of sweet flowers gifting</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">the air among bells- yes, they all looked-</span></div>
<br />
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">and saying your name.</span></div>
<div>
<span style="background-color: transparent; color: #1d2129; font-family: Arial; font-size: 10.5pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;"><br /></span></div>
Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-57721131200564847672017-09-28T13:07:00.003+05:302017-09-28T13:07:55.270+05:30तुमचा स्कोर किती आहे?सध्या इंग्रजी पुस्तकप्रेमी वर्तुळात एक शंभर पुस्तकांची यादी फिरत आहे. वाचायला हवीत अश्या पुस्तकांची यादी. आपण किती वाचली आहेत हे ताडून बघण्यासाठी. <div>
<br /><div>
इंग्रजी पुस्तकांचा स्कोर तयार झाल्यावर, प्रियाच्या डोक्यात मराठी पुस्तक यादीची कल्पना उगवली. प्रिया यादीपटू आहे. पुस्तकांची, गाण्यांची वगैरे यादी करुन त्यांचा फडशा पाडण्यात ती वाकबगार आहे. तो वारसा तिला आमच्या आई-बाबांकडून मिळाला असणार. माहेरी आमच्याकडे, वाण्याची यादी करायला वापरायची आमच्यासाठी कस्टमाईज्ड मास्टर लिस्ट आहे! </div>
<div>
<br /></div>
<div>
तर, प्रियाने चॅलेंज केल्याने, तिने आणि मी मराठी पुस्तकांची यादी केलीय. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
त्याआधी यादी करायच्या नियमांची यादी केली, ती येणेप्रमाणे: </div>
</div>
<div>
१. ही यादी आमची आहे, आम्हाला जी पुस्तके वाचलीच पाहिजे असे वाटते त्या पुस्तकांची यादी आहे. </div>
<div>
२. एका लेखकाचे १ फार फार तर २ पुस्तके या यादीत घेतली आहेत. नाहीतर, पु.लं ची सगळी, लंपनची सगळी अशी यादी वाढत गेली असती.</div>
<div>
३. संत वाड़्मय याद्यांच्या पलिकडले आहे, त्यामुळे ते ह्या यादीत नाही</div>
<div>
४. पुस्तकांचा यादीतला क्रम यादृच्छिक (random) आहे. </div>
<div>
५. भाषांतरित पुस्तकांना यादीत घेतले नाही. नाहीतर यादी वैश्विक झाली असती. पण त्यामुळे भा रा भागवतांची जुल्स वर्न ची भाषांतरे, शांता शेळकेंचे चौघी बहिणी सारखी सुरेख पुस्तके वगळावी लागली. कदाचित भाषांतरांची वेगळी यादी करावी - पाडस, तोत्तोचान, G A ची कॉनरॅड ची भाषांतरे, बिमची गोष्ट.... असो. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
या यादीचा उद्देश काय? तर अर्थात - भपका - आम्ही किती वाचले याचा :). </div>
<div>
jokes apart, चांगले काय वाचले याचा आढावा घ्यावासा वाटला, इतरांची मते जाणून घ्यावीशी वाटली म्हणून हा यादीप्रपंच. </div>
<div>
आणि तुम्हाला ही संधी तुम्ही किती वाचली हा नंबर कॉमेंटमध्ये टाकून मिरवायची! तुमच्या पुस्तकप्रेमी मित्रांबरोबर ताडून बघायची! </div>
<div>
तुम्ही जर यादी केलीत तर कुठली गाळाल आणि का, कुठली यादीत घालाल आणि का? हे पण लिहा. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
तर आता प्रत्यक्ष यादी</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<span id="docs-internal-guid-f26fae36-c768-be6c-3b21-37e26537faa2"><ol style="margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">व्यक्ती आणि वल्ली</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> -</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पु</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ल</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">देशपांडे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">छावा </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">शिवाजी सावंत</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">स्वामी </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">रणजित देसाई</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पण लक्षात कोण</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">घेतो </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">हरी</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नारायण आपटे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ययाती </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वि</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">स</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">खांडेकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">श्रीमान योगी </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">रणजित देसाई</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वीर धवल </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नाथ</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">माधव</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">रणांगण </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">विश्राम बेडेकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">युगांत </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">इरावती कर्वे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">काजळमाया </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जी</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ए</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कुलकर्णी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">तुबांडचे खोत </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">श्री</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ना</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पेंडसे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पार्टनर</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">व</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पु</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">काळे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दुनियादारी </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">सुहास शिरवळकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">काळा पहाड</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बाबूराव अर्नाळकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">चिमणराव व गुंड्याभाऊ </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">चिं</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वि</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जोशी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ओसाडवाडीचे देव </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">-</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> चिं</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वि</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जोशी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">श्यामची आई </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">सानेगुरुजी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बनगरवाडी </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">व्यंकटेश माडगूळकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">स्मृतीचित्रे </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">–</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> लक्ष्मीबाई टिळक</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">माझा प्रवास </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">गोडसे गुरुजी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">एक एक पान गळावया </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">गौरी देशपांडे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कळ्यांचे निश्वास</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> – </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">विभावरी शिरूरकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">आहे मनोहर तरी </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">सुनिता देशपांडे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नटसम्राट</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> – </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वि</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वा</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">शिरवाडकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">चानी </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">चिं</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">त्र्यं</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">खानोलकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दौलत </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ना</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">सि</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">फडके</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कोसला </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">भालचंद्र नेमाडे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">आमचा बाप आणि आम्ही </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नरेंद्र जाधव</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बलुत </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दया पवार</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">लमाण </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">डॉ</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">लागू</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">शाळा </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मिलिंद बोकील</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">हंस अकेला </span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मेघना पेठे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">रारंग ढांग -प्रभाकर पेंढारकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वासुनाका </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">भाऊ पाध्ये</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">माचीवरील बुधा </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">गो</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नी</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दांडेकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कोण्या एकाची भ्रमणगाथा </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">गो</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नी</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दांडेकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मृत्युंजय </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">शिवाजी सावंत</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">शेहनशाह </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ना</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">स</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">इमानदार</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">राउ </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ना</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">स</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">इमानदार</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पानिपत </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">विश्वास पाटील</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">आणि ड्रॅगन जागा झाला </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">अरुण साधू</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">सिंहासन </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">अरुण साधू</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">अकरा कोटी गॅलन पाणी </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">अनिल बर्वे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">धुक्यातून लाल ताऱ्याकडे </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">अनंत कानिटकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कलिकामूर्ती </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">गो</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ना</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दातार</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मर्मभेद </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">शशि भागवत</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ब्र </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कविता महाजन</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जैत रे जैत -गो</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नी</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दांडेकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ऋतूचक्र </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">- </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">दुर्गा भागवत</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बँरिस्टर </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जयवंत दळवी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">माझे लंडन </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मीना प्रभू</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मागोवा </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नरहर कुरुंदकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वनवास </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">-</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">प्रकाश नारायण संत</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">काळ्या कपारी </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">नारायण धारप</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">भालू </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बाबा कदम</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Arial; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मिरासदारी </span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">– </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">द</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मा</span><span style="font-family: "Noto Sans Devanagari"; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मिरासदार</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">फास्टर फेणे - भा. रा. भागवत</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">गोट्या - ना.धो. ताम्हणकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">रामनगरी - राम नगरकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">घाशीराम कोतवाल - विजय तेंडुलकर </span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">चंद्रमाधवीचे प्रदेश - ग्रेस</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ज्वाला आणि फुले - बाबा आमटे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">झेंडूची फुले - केशवकुमार</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ओमियागे - सानिया</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मला उध्वस्त व्हायचंय - मल्लिका अमरशेख</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बालकवींची समग्र कविता - बालकवी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">विशाखा - कुसुमाग्रज</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मर्ढेकरांची कविता - बा सी मर्ढेकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">सलाम - मंगेश पाडगावकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">स्वेदगंगा - विंदा करंदीकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">समिधा - साधना आमटे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">प्रकाशवाटा - डॉ प्रकाश आमटे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; font-style: italic; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; font-style: normal; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">माझा साक्षात्कारी हृदयरोग - अभय बंग</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">चकवाचांदणं - मारुती चित्तमपल्ली</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">झिम्मा - विजया मेहता</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">मी दुर्गा खोटे - दुर्गा खोटे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जोगिया - ग दि माडगुळकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">स्वामी - रणजीत देसाई</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जावे त्यांच्या देशा - पु ल देशपांडे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">धागे उभे आडवे - डॉ. अनिल अवचट</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">खोल खोल पाणी - रत्नाकर मतकरी</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">सांगते ऐका - हंसा वाडकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">राजा शिवछत्रपती - बाबासाहेब पुरंदरे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">एम.टी.आयवा मारु - अनंत सामंत</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">युगंधरा- डॉ. सुमती क्षेत्रमाडे</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जेव्हा माणूस जागा होतो - गोदावरी परूळेकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">एक होता कार्वर - वीणा गवाणकर</span></div>
</li>
<li dir="ltr" style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; list-style-type: decimal; vertical-align: baseline;"><div dir="ltr" style="line-height: 1.295; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">प्रिय जी.ए. - सुनिता देशपांडे</span></div>
</li>
<li>लाईमलाइट - अच्युत गोडबोले</li>
<li>कऱ्हेचे पाणी - प्र के अत्रे</li>
<li>एका रानवेड्याची शोधयात्रा - कृष्ण्मेघ कुंटे</li>
<li>रमलखुणा - जी<span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">.</span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ए</span><span style="font-family: Calibri; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">. </span><span style="font-family: Mangal; font-size: 11pt; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कुलकर्णी</span></li>
<li>जोर्तिमयी - योगिनी जोगळेकर</li>
<li>माझी जन्मठेप - वि.दा. सावरकर</li>
<li>उथव -रा.भि.जोशी</li>
<li>मालनगाथा - इंदिरा संत</li>
<li>कणेकरी - शिरीष कणेकर</li>
<li>झोंबी - आनंद यादव</li>
<li>आनंदी गोपाळ - श्रीपाद जोशी</li>
<li>गर्भश्रीमंतीचे झाड -पद्मजा फाटक</li>
</ol>
</span></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-57050371871433935152017-07-27T11:12:00.000+05:302017-07-27T11:13:45.877+05:30जन हित मे जारी 💥💢💥💦💢💥💢💥💦 सर्व विवाहित व अविवाहित स्त्रियांनी आणि पुरुषांनी वाचली पाहिजे अशी बातमी, संवेदनाशील असाल तर लगेच फॉरवर्ड कराल. बघूया कोणाकोणाला फॉरवर्ड करायची हिम्मत आहे! 💥💢💥💦💢💥💢💥💦<br />
<div>
<br />
<div>
भारतीय जनतेपासून लपवून ठेवलेले हे एक खळबळजनक आणि अतिशय गुप्त असे सत्य, केवळ भाग्यवानांना उघड होत आहे. तुम्हाला माहित आहे का? व्हॉट्सऍप वर फॉरवर्ड होणारे मौल्यवान मेसेजेस "जनहितमेजारी" नावाची एक गुप्त संस्था टंकलिखित करते. तिची स्थापना प्रत्यक्ष वेदव्यासांनी केली आहे. मौलिक ज्ञान आम जनतेला पोहोचावे हे या संस्थेचे ध्येय आहे. </div>
<div>
<br />
या संस्थेची कर्मचारी भरती तीन वर्षातून एकदाच होते, त्याबद्द्ल अतिशय गुप्तता बाळगण्यात येते. ह्या कर्मचाऱ्यांना महिन्याचा मेसेज कोटा देण्यात येतो. त्यांनी लिहिलेल्या मेसेजेस ची संख्या, त्यांचा दर्जा व त्यांचा व्हॉट्सऍप वर होणारा प्रसार ह्यावर कर्मचाऱ्यांचे दर महिन्याला मूल्यमापन करण्यात येते. जसजशी कर्मचाऱ्यांची प्रगती होते तसतशी त्यांची जनहितेच्छुक, जनहितवादी, जनहितकुशल (ह्या पदाच्या 1, 2, 3 अश्या सबग्रेड्स आहेत), जनहितपारंगत अश्या पदांवर बढती होत जाते. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
ते कर्मचारी स्वतःच्या व्हॉट्सऍप वरुन हे मेसेजेस ग्रुप्स वर प्रसारित करत असतात. तसे करताना त्यांनी नामानिराळे राहणे अपेक्षित असते. त्यामुळे काही वेळा हा मेसेज मला कोणीतरी फॉरवर्ड केला अशी बतावणी ही ते करतात. तुमच्या व्हॉट्सऍप ग्रुपमध्येही यातला एखादा कर्मचारी असण्याची खुप दाट शक्यता आहे. पण त्यांनी गुप्ततेची शपथ घेतल्याने, तुम्ही त्यांना सहजासहजी ओळखूच शकत नाही. ही पोस्ट वाचल्यावर, जेंव्हा तुम्ही तुमच्या ग्रुपमधल्या फॉरवर्डपटूंच्या मेसेजेस चे निरीक्षण करु लागाल तेंव्हा त्या पैकी काहींची तुम्हाला शंका येईल. अश्या संशयितांना, तुम्ही गुरुवारी येणाऱ्या पंचमीला "नाराऽयण नाराऽयण मला माहितेय!"(ऽ टाकणे आवश्यक) असा मेसेज पाठवून बघा. "सटकलास का रे?" असे उत्तर आले तर शंभर टक्के खात्री बाळगा "जनहितमेजारी"!</div>
<div>
<br /></div>
<div>
तर ह्या कर्मचाऱ्यांना त्यांचे लोककल्याणकारी कार्य आरंभ करण्याअगोदर Induction दिले जाते. त्यासाठी standard induction document त्यांना अभ्यासायला दिले जाते. वेदव्यासांनी हे document सांगितले व साक्षात महागणपतीने ते मंगळवारच्या दिवशी लिहून घेतले. "जनहितमेजारी" च्या कार्यालयात त्या सीनचा फोटो फेम करुन लावलेला आहे, फक्त भाग्यवंतानाच तो दिसतो! </div>
<div>
<br /></div>
<div>
महत्प्रयासाने अतिशय दुर्मिळ असे हे document आम्ही मिळवले आहे, आणि जीवावरची जोखीम घेउन ते आम्ही मित्रांना फॉरवर्ड करत आहोत. कारण जीवनाच्या रणरणत्या उन्हात मित्र हेच सावली आहेत, जगाच्या धकाधकीच्या रस्त्यावरची मित्र हेच air conditioned taxi आहेत. भरपूर उधाणणाऱ्या भवसागरात तारुन नेणारी ... </div>
<div>
इतके पॉवरबाज आहे हे document, मी एकदा वाचले तर बघा माझी लेखणी कशी झरझर धावू लागली. जो मनुष्य या document चे 11 वेळा पठण करेल तो सकाळच्या मुक्तपीठमध्ये लिहू लागेल. जो 108 वेळा वाचेल, प्रत्यक्ष, सरस्वतीदेवी त्याचा क्लास लावतील. तर असे हे अत्यंत गुह्य संदेश शास्त्र जे प्रथम भगवान शंकरांनी नंदीला सांगितलं, त्रेता युगात व्यासांनी संजयाला दिलं. पूर्वकाळी गंधर्वाने मेघदूत रचण्याहेतु कालिदासाच्या कानात सांगितलं तेच शास्त्र जगात प्रथमच उपलब्ध होत आहे.</div>
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
💥💢💥💦💢💥💢💥💦 💥💢💥💦💢💥💢💥💦 </div>
<div>
<br /></div>
<div>
<b>पाठ १ सामान्य संदेश नियम</b></div>
<div>
<ul>
<li>सर्व संदेश ह्या नियमावलीतल्या सर्व नियमांचे पालन करुनच लिहावे. आपले डोके वापरु नये. आपल्या मतांचा, आपल्या ज्ञानाचा इथे उपयोग करु नये. हे मेसेजेस सामान्य जनतेसाठी आहेत तेंव्हा त्यांना रुचणार नाही असे पुरोगामी, स्वधर्म, स्वदेश यावर दुराअन्वये ही टीका करणारे वा दोष दाखावणारे लिहू नये. </li>
<li>मधून मधून वाचकाला emotionally blackmail करावे, उदा. "देशाभिमानीच फॉरवर्ड करतील." किंवा "काही लोक उपवासाला ice cream खातात पण खरा भक्त असे करत नाही" इ.इ. </li>
<li>संदेश सुरु व शेवट करताना रांगोळी काढल्यासारखी emoji ची नक्षी काढावी त्यात नक्षी, फुले पुष्प्गुच्छ इ. emoji वापरावे, उपयुक्त emoji ची यादी परिशिष्टात दिली आहे</li>
<li>दुसऱ्या माध्यमातून जरुर मेसेजेस उचलावेत, लेखकाचा उल्लेख गाळावा. </li>
<li>मेसेज लिहिताना प्रत्येक पाच ओळीमध्ये तीन शुद्ध लेखनाच्या चुका केल्याच पाहिजेत. असे केल्याने मेसेज जिवंत व आपला वाटतो. </li>
</ul>
</div>
<div>
<b>पाठ २ विशेषनाम विनिमय</b></div>
<div>
<ul>
<li>कविता, गजल उधृत करताना किंवा थोरांचे किस्से सांगताना, ती व्यक्ति खालील यादीतील नसेल तर तिचे नाव खालील यादीतल्या एका नावाने replace करावे. कारण उगाच माहित नसलेली नावे सांगून आम जनतेला गोंधळात पाडू नये. उदाहरणार्थ इंदिरा संत ह्या अप्रसिद्ध कवयित्रीची कविता, शांता शेळकेंची आहे असे लिहावे. अप्रसिद्ध पु शि. रेगेंची कविता ग्रेस यांची आहे असे लिहावे. लक्षात ठेवा, तुम्हाला माहित आहे म्हणजे तो कवी / लेखक प्रसिद्ध ठरत नाही. फक्त खालील यादीतले लोकच प्रसिद्ध आहेत. </li>
<li>ह्या नियमाची corollary - अनोळखी व्यक्ति असेल तर त्या जागीही शक्य असेल तर खालील यादीतील किंवा तदृश्य नावांचा उपयोग करावा. उदा. एखादी प्रौढ युरोपियन स्त्री व युरोपियन किशोर वयीन मुलगा यांचा साल्सा नृत्य करणारा विडिओ पाठवताना, ते लहानपणी चे फ्रेंच अध्यक्ष मक्रोन व त्यांची पत्नी आहे असे लिहावे, भले ते गेल्या वर्षी प्रसिद्ध झालेल्या गाण्यावर लहानपणी नृत्य करत असू देत. </li>
<li>यादीचा एक भाग</li>
<ul>
<li>उर्दु शेर -- गालीब</li>
<li>हिंदी कविता -- हरिवंश राय बच्चन</li>
<li>मराठी कविता - शांता शेळके, गदिमा, सुरेश भट </li>
<li>मराठी विनोद - पुल, अत्रे. </li>
</ul>
<li>हा विशेषनाम नियम एका विशेष शहराला ही लागु होतो. सर्व विनोद त्याच शहरात घडले ह्याचा आवर्जून उल्लेख केला पाहिजे. ते शहर कोणते हा प्रश्न विचारलात तर तुम्ही ह्या गुप्त संस्थेत काम करण्यास लायक नाही आहात. राजीनामा द्या, अपमान करुन काढून टाकायला आम्हाला भाग पाडू नका ( पहा त्या शहराच्या नुस्त्या स्मरणानेही वेदव्यासांना कसे प्रेरित केले.)</li>
</ul>
</div>
<div>
<b>पाठ ३ संदेश प्रकार वर्गीकरण</b></div>
<div>
<b><br /></b></div>
<div>
सर्व संदेश हे खालीलपैकी एका प्रकारात मोडले पाहिजेत </div>
<div>
<ul>
<li><b>आरोग्यवर्धक उपाय - </b>वेगवेळ्या घरगुती पदार्थांचे आरोग्यवर्धक उपाय सुचवावेत. - लिंबाला <strike>टाचण्या</strike> लवंगा टोचुन डीप फ्रिजमध्ये 2 दिवस ठेवून मग त्याला किसावे, तो कीस वाळवून सकाळी एरंडेलात मिसळून घ्यावा, पोलिओ होत नाही. इ. इ. जास्त करुन उपाय कॅन्सर, डायबिटीस अश्या हेवीवेट आजारांवर असावेत. लक्षात ठेवा -</li>
<ul>
<li>सर्व कडू पदार्थ उपकारक असतातच.</li>
<li>वांगी, अंडे असे तामसी तसेच किनवा, विनेगर किंवा चॉकलेट असे परदेशी पदार्थ कदापि आरोग्यदायक असत नाहीत.</li>
</ul>
<li><b>चालीरिती,सणवार यांचे शास्त्रीय स्पष्टीकरण व शास्त्रीय फायदे </b>- जे सण जवळ आले असतील त्यांचे फायदे स्पष्टीकरणे लिहावीत. उदा: श्रावणात होळीबद्दल लिहिल्यास तो मेसेज कोट्यात धरला जाणार नाही. ज्या गोष्टी केल्याने जनतेस मजा येते त्यापासून लोकांना परावृत्त करावे. उदा - आखाड मेजवानी. ज्या गोष्टी केल्याने बायकांचे काम वाढते अश्या गोष्टींचे विशेष फायदे सांगावे, उदा चुलीवरचा स्वयंपाक, चोवीस तास नउवारी नेसणे( आणि त्याच वेळी बाप्यांना धोतर नेसण्याची का गरज नाही हे ही विषद करावे.) वेगवेगळ्या चाली ह्या काळात कश्या फायद्याच्या आहेत, आणि हे आमच्या पूर्वजांना पाच हजार वर्षांपूर्वी माहित होते असे ठासून सांगावे. आमचे पूर्वज फक्त पाच हजार वर्षांपूर्वीच होते. मध्यकाल अस्तित्वात नाही ह्याची नोंद घ्यावी. फायदे सांगताना वापरायच्या शास्त्रीय बाबींची यादी खालील प्रमाणे, ह्यापैकी एक किंवा अधिक बाबी तुमच्या शास्त्रीय स्पष्टीकरणात चपखल बसवा. </li>
<ul>
<li>उत्पन्न होणाऱ्या लहरी (waves) - मंगळसुत्रातील काळ्या मण्यांमधुन उत्पन्न होणाऱ्या लहरी घरीच असणाऱ्या बायकांचे ताण कमी करतात. पुरुष बाहेर असल्याने त्यांना ह्याची गरज नाही. त्या दिव्य दगडातुन उत्पन्न लहरी बायकांच्या प्रजोत्पादक प्रकृतीला हानीकारक म्हणून त्यांच्या काळजीपोटी दर्शन वर्ज्य. </li>
<li>अणु किरण उत्सर्जनापासुन बचाव - भिंती शेणाने सारवल्याने</li>
<li>जीवनसत्वे वाढतात / शाबूत राहतात - दूध आटवून चंद्रप्रकाशात ठेवल्याने </li>
</ul>
<li><b>मैत्री, आई, बाबा, मुली यांचे गोडवे - </b>अतिशय भावुक मेसेजेस लिहावेत - मैत्रीबद्दल (कारण 56.67% ग्रुप्स हे शाळा, कॉलेज, सोसायटी, कंपनी, भीशी अश्या मित्र - मैत्रिणींचे असतात). मुलींबद्दल लिहावे. मुलांबद्दल भावुक लिहिणे सध्या प्रचलित नाही. सुनांबद्दल भावुक लिहिताना ती जणू माझी मुलगी असे लिहून मग मुलीचा मेसेज recycle होवू शकतो</li>
</ul>
</div>
<div>
<ul>
<li><b>भारतातील आश्चर्ये - </b> भारत हा प्रगतीपथावरचा देश असल्याने सर्व आश्चर्यकारक गोष्टी उदा मोठे पुल, बोगदे, रस्ते, नवीन शोध, मोबाईल ऍप्स हे सगळे भारतातच असते वा बनते. एकतर पाच हजार वर्षापुर्वी किंवा आत्ता. 💥💢💥💦💢💥💢💥💦 💥💢💥💦💢💥💢💥💦 </li>
</ul>
</div>
<div>
<div>
ह्या पुढचे document एवढे तेजस्वी आहे की ते type किंवा copy - paste केले की लगेच अंतर्धान पावते आहे. तेंव्हा स्वदेशाभिमानी असाल तर लगेच हे १० जणांना फॉरवर्ड कराल!</div>
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-8021659672210916662017-06-27T17:33:00.001+05:302017-06-27T17:33:12.248+05:30वाळवणभारतीय मनामध्ये - आपला नंबर पहिला लागणार नाही - ही सगळ्यात मोठी असुरक्षितता असते. सगळ्या ठिकाणी आपले भारतीयत्व ह्या असुरक्षिततेमुळे सिद्ध होत राहते. सिग्नल सुटल्यावर, आगगाडी फलाटात शिरल्यावर, विमान जमिनीला टेकल्यावर ... सगळीकडे.<br />
<br />
पण ह्या खालोखाल भारतीय मनातली दुसरी असुरक्षितता कुठली आहे माहीत आहे का? ती आहे आपले धुतलेले कपडे न वाळण्याची! घरातल्या कोणीही वाळत घातलेले कपडे काढताना ते दमट असल्यची शंका जरी व्यक्त केली तर तो गृहिणीला आपला अपमान वाटतो.<br />
<br />
आत्तापर्यंत मी स्वतःला या असुरक्षिततेपासुन मुक्त समजत होते. पण परवा परदेशी, परकं वॉशिंग मशीन, बेभरवशाचा ड्रायर यामुळे, अपार्टमेंट सोडायला चारच तास राहिले आणि कपडे अजून दमट आहेत, हे लक्षात येताच, माझ्या मनातल्या भारतीय गौरीची दुर्गांबा झाली! तिने रणांगणाचा सर्वे केला, खिडक्या, गज, असणारं उन्ह, दहाव्या मजल्यावर वाहणारे वारे, याची दमट छोट्या आणि मोठ्या कपड्यांशी सांगड घातली, आणि त्या रैनबसेर्याच्या सर्व पृष्ठभागांचा योग्य वापर सुरू केला. कपडे वाळले का हा प्रश्न तुम्हाला पडू नयेच. त्या बसेर्याचा मालक त्याक्षणी तिथे उगवला असता तर त्याला मात्र एक विलक्षण दृष्य बघायला मिळले असते. तमाम गोर्यांच्या मनात असतो, त्याच्याही असलेल्या "these Indians can do anything!!" ह्या किश्श्यांत एक भर पडली असती.<br />
ह्या प्रकाराने मला भारतीयांच्या दुसर्या नंबरच्या असुरक्षिततेची खात्री पटली. आणि प्रवासात नायलॉनची दोरी का न्यायला हवी याची ही.<br />
मुंबईतल्या इमारतींवरुन नजर फिरवल्यास खिडकया आणि पोस्ट स्टॅंपच्या आकाराच्या पिंजरावजा बाल्कन्यांत कपडयांच्या लाटाच्या लाटा वाळत असतात. साड्या ओढण्यांचे लांब फराटे दोन मजले खाली गेलेले असतात. इंग्रजीत ज्याला unmentionables म्हणतात (ते कपडे ज्यांचा उल्लेख ही करू नये) ते या लाटांमध्ये सगळ्यात नजरखेचक जागांवर विराजमान असतात. आपल्याकडे ही वस्त्रे पताकांसारखी दर्शनी!<br />
<br />
वारकरी पण इतके विनोदी असतात ना! सकाळी अंघोळ करुन चालायला लागले, की धुतलेल्या च बाप्यांच्या डोकयाला आणि बायांनी आपले धुतलेले परकर, आपल्या हातात दंडापर्यंत अस्तन्यांसारखे सारलेले, आणि निघालेले हरीनामाचा गजर करत!<br />
<br />
<i>(हा एक भारतीय आणि पाश्चात्य विचारसरणीतला फरक - पाश्चात्यांना गोष्टी unmentionable असतात. "The one who can't be named" or "You will not take god's name in vain" believers खरच नेहमीच्या व्यवहारात God असे लिहित नाहीत, G-D किंवा He असा उल्लेख करतात. ज्यु लोकात तर देवाचे नाव अपवित्र न व्हावे म्हणून त्याला उच्चार नाही आणि spelling ही. या उलट आपण नावं ठेवण्यात पटाईत - सहस्रनामाखाली बातच नाही)</i><br />
<i><br /></i>
घाटाच्या पायर्या, झाडं झुडपं, आगागाड्यांच्या एस्टयांच्या खिडक्या सगळ्या जणु ह्याच कामासाठी असतात. ज्या देशात जवळ जवळ दहा महिने कडक उन असतं त्या देशात एवढी अस्वस्थता का बरं असावी लवकरात लवकर कपडे वाळवायची?<br />
<br />
सुट्टीच्या दिवशी आपले लांब लांब केस धुऊन - मोकळे सोडून , आपले धुतलेले फेटे, दोघे दोघे जण हातात धरून खालीवर करत वाळवणारे सरदारजी बघितलेत का तुम्ही? अरे असले विनोदी आणि cute दिसतात ना ते दाढीधारी!!<br />
<br />
नुसते कपडेच नाही तर आपण डाळी गूळ गहू चिंच काहीही वाळवतो. जरा काही जिन्नस खराब होतो असे वाटले, तर जाणत्यांचा सल्ला असतो "ऊन दाखव त्याला जरा कडक!" काश computer coding मधले bugs असे उन दाखवून काढता आले असते! outsourcing companies बंगळुर पुण्यापेक्षा जैसलमेर ला निघाल्या असत्या, आणि हिंजेवाडीच्या ऐवजी वाळवेकर नगर ला software park निघाले असते! <br />
<br />
तुम्हाला माहीत नसेल म्हणून सांगते, आपल्याकडे ह्या गुढ्या उभारतात ना, त्या पण सणा दिवशी साड्या वाळवून घ्यायची सोय म्हणून, एका चतुर गृहस्वामिनीने त्रेता युगात सुरु केलेली फ्याशन आहे. राम अयोध्येला परत यायचे होते, मिरवणूक दारावरुन जायची म्हणून काही बाहेर वाळत घालायचे नाही अशी अमात्यांनी ताकीद दिली होती, पण ह्या आर्यकन्येचे चिनांशुक दमट राहिले, मग केली तिने युक्ती, गुढी उभारली... इतर आर्यपत्न्यांनी ती लगेच उचलून धरली! खोटं वाटतय? अहो इतर देशी तुम्ही झेंडे - पताका बघितले असतील, गुढ्या बघितल्यात का कधी?<br />
<br />Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-61263020490351852142016-12-08T20:08:00.000+05:302017-06-27T17:07:13.959+05:30झुलता झोका जाओ आकाशाला ...राई - आमचं इटुकलं स्वप्न. थेंबभर पाणी, मुठभर माती आणि डोळयात मावेल तेव्हढं आकाश एकत्र करुन बंधलेला इमला.<br />
<div>
इथे आमचे नानाविध प्रयोग सुरु असतात. पीक पिकवायचे. मग पीक आले की ते साठवायचे आणि संपवायचे. खतं आणि रोपांचे, birdbath ते Avocado उगवण्यापर्यंत सगळे. </div>
<div>
त्यापैकी माझ्या डोक्यात ब-याच दिवसापासुन असलेला कीडा म्हणजे ताड-माड उंच असणा-या उडळीच्या झाडाला एक पाटीचा झोपाळा बांधण्याचा. ब-याच दिवसापासुन अभयला भुणभुण लावली होती. (अभय - माझा नवरा - practical - down to earth - असण्याची सगळी जबाबदारी त्याच्याकडे सुपुर्त आहे, म्हणजे मी दिवास्वप्ने बघायला मोकळी). त्याने झोपाळा बांधण्य़ातल्या सर्व अडचणी दाखवुन दिल्या तरी आमच्या दोघांच्या डोक्यातुन ती कल्पना काही जाईना. </div>
<div>
शेवटी ह्या आठवड्यात हा कोढाणा सर करायचा असा निश्चय करुन राईकडे कुच केली. झोपाळ्याची fabricated ऐसपैस पाटी, आणि दोरखंड घेउन. </div>
<div>
हे उपर्निदेशित उडळीचे झाड, झाड कसले वृक्षच तो, चांगलाच उंच आहे. पहिली फांदीच मुळी 20 फुटावर. कोणीही झाडावर चढणारे मिळाले नाही.</div>
<div>
मग प्लान बी अमलात आला. </div>
<div>
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-9ej5wDCslB0/Vr9oYVg686I/AAAAAAAAB4s/yEIDDssStv4/s1600/IMG_20160211_150308.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://2.bp.blogspot.com/-9ej5wDCslB0/Vr9oYVg686I/AAAAAAAAB4s/yEIDDssStv4/s400/IMG_20160211_150308.jpg" width="300" /></a> दगडाला प्लॅस्टिक गुंडाळून एक दोरा बांधला, तो माकडं पळवण्यासाठी वापरात असलेल्या गलोलीने हव्या त्या फांदीवरुन पलिकडे मारायचा. तो तिथे वर लटकायचा, मग उंच काठी / बांबु आणि त्याच्या टोकाला S हुक वापरुन त्याला जमिनईवर आणायचे, त्या दो-याला मध्यम दोरी बांधुन ती वर चढवायची, आणि तिला बांधुन दोरखंड, दोर चढल्यावर माझ्या लक्षात आले की हे किती उंच काम आहे. </div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-XOC6IeBv5Xg/Vr9pPDliAOI/AAAAAAAAB48/un6iDYSxC4M/s1600/IMG_20160211_150007.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://3.bp.blogspot.com/-XOC6IeBv5Xg/Vr9pPDliAOI/AAAAAAAAB48/un6iDYSxC4M/s400/IMG_20160211_150007.jpg" width="300" /></a></div>
<div>
<br /></div>
<div>
असे एकाबजुला दोन वेढे, आणि दुस-या बाजुला एक वेढा देउन पाटी बांधली, झोका घेतल्यावर लक्षात आले की दोन्ही बाजु पुरेशा समांतर नसल्याने झोपाळा वेगळ्या प्रतलात फिरतोय. थोडक्यात झोपाळ्याचा झोक जातोय. मग समांतर प्रतलाचा शोध. जो अधिक उंचावर होता, तोपर्यंत वापरलेला बांबु कापलेला, मग अजुन एक बांबु पैदा केला, तो पुरेना, मग टेबलावर उभे राहुन खांबखेळ. असे करत तिसरी दोरी चढवली. आता झोपाळा झोकदार झुलु लागला. त्यासाठी दोन ईंजिनिअर, दोन कामगार, आणि चार प्रेक्षक अक्खा दिवस राबले. धीर सोडला नाही, दोरा ढिल सोडला, दोरी हापसली, hypothesis मांडले, मार्ग सुचवले, खोडुन काढले, वर झाडाकडे बघत हातवारे केले, ह्या सगळ्या उद्योगाने हरखुन जाउन, त्याला खेळ समजुन चेरीने (आमची राई रेसिडेंट कुत्री) त्यात मध्ये पळापळ सुरु केली. सर्व काही यथास्थित होवुन कार्य संपन्न झाले. गड फत्ते झाला आणि मावळे आणि घोरपड ही सुखरुप राहिले. </div>
<div>
तेंव्हा आता</div>
<div>
झुलता झोका जाओ आकाशाला</div>
<div>
धरतीचा टिळा भाळाला ...</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-9293244834216931412016-12-08T20:07:00.002+05:302016-12-08T20:07:47.799+05:30सुलभा देशपांडे<div class="_1dwg _1w_m" style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 12px; padding: 12px 12px 0px;">
<div class="_5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" id="js_1aj" style="font-size: 14px; line-height: 1.38;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" id="id_58496fbfeb7616d40096189" style="display: inline;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
मुंबईच्या वेशीवर असलेलं आमचं गोरेगाव छान टुमदार होतं. आत्तासारखं टॉवरमय आणि कॉर्पोरेट नव्हतं झालं अजुन. पूर्वेला आरे कॉलनीची हिरवाई आणि छायागीतच्या जुन्या गाण्यात दिसणारं पिकनिक पॉइंट अजुन डौलात होते.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
रोजचं शाळा ते घर पायी होतं. मुंबईला जायचं ते सठी सहामाही मॉन्सुनबरोबर उसळणाऱ्या नरिमन पॉइंटच्या पर्वतप्राय लाटात भिजायला नाहीतर 253 नंबरच्या डबलडेकरने जुहुला जायला. हो आणीक एक चैनीचा कार्यक्रम असायचा, पार्ल्याला दीनानाथला जाउन बालनाट्य बघण्याचा.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
हा एक सोहळा असायचा, त्या साठ<span class="text_exposed_show" style="display: inline;">ी तिकीट काढुन आणणे, बरोबर आजुबाजुच्या चार पोरींना घेउन जाणे, सगळ्या गॅंगला बस - लोकलने सुखरुप पार्ल्याला नेणे आणणे, हे सगळे आमचे आई बाबा हौसेने करायचे.</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="display: inline;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
पार्ले ईस्टला उतरुन भाजी मार्केट पार केलं की दीनानाथ. रुबाबदार नाट्यगृह. गुबगुबीत खुर्च्या, मखमली पडदे, सगलं कसं राजबिंडं, त्या मनाने बालगंधर्व, यशवंतराव गरीब वाटतात मला. सोय वाटतात, चैन नाही वाटत. वयाचा फरक असेल कदाचित.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
तिथे सर्व खुर्च्यांच्या रांगात बाल प्रेक्षकांची किलबिल आणि लगबग चाललेली असायची. नाट्यगृहालाही मजा वाटत असेल. इतर वेळी ठेवणीतल्या साड्या- गजरे, आणि दबल्या आवाजातल्या सुसंस्कृत चर्चेची जागा आता चिवचिवाटाने घेतलेली.बाल नाटकं पण सगळी दर्जेदार - निम्मा शिम्मा राक्षस, बजरबट्टु - मतकरींसारख्या सिध्दहस्त लेखकांनी प्रेमाने लिहलेली. उगाच 'चेटकिणीच्या जाळ्यात छोटा भीम' किंवा 'जंगलात गेला डोरेमॉन' असा कर्टुनच्या शिळ्या कढीला आणलेला ऊत नाही.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
या सगळ्या नाटकांमधला मुकुटमणी होता, गुरु पार्वतीकुमारांच्या मार्गदर्शनाखाली सुलभा देशपांडेंच्या संस्थेने निर्मिलेले 'दुर्गा झाली गौरी'.ही संगितिका वेगळीच होती, गाणारी नाचणारी, नव्या दृश्य परिमाणात (visual dimension) नेणारी. नाचणारी मुंग्यांची रांग आणि त्यातली शेवटची पिटुकली मुंगी, राजकन्या आणि नदी, सगळंच अद्भुत! राजस आणि देखणा प्रयोग. प्रयोगानंतर तरंगतच बाहेर पडले होते.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
मग काय, आरश्यासमोर एकपात्री प्रयोग, मग मामाच्या घरी स्वत: बसवुन सादर केलेले रेड रायडींग हुड चे पुणेरी रुपांतर हे ओघानं आलंच…</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
सुलभा देशपांडेंनी मला आणि माझ्यासारख्या अनेकांना दिलेली ही जादुची छ्डी होती ती. आमच्या कुवतीप्रमाणे आम्ही करत असतो वेगवेगळे जादुटोणे. मूळ कारण मात्र त्यांची चंद्रशाळा.</div>
</div>
</div>
</div>
<div class="_3x-2">
<div data-ft="{"tn":"H"}">
</div>
</div>
<div>
</div>
</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 12px;">
<form action="https://www.facebook.com/ajax/ufi/modify.php" class="commentable_item" data-ft="{"tn":"]"}" id="u_jsonp_7_2b" method="post" rel="async" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div class="_sa_ _5vsi _ca7 _192z" style="color: #90949c; margin-top: 12px; padding-bottom: 4px; position: relative;">
<div class="_37uu">
<div data-reactroot="">
<div class="_3399 _a7s clearfix" style="border-top: 1px solid rgb(229, 229, 229); clear: both; margin: 0px 12px; padding-top: 4px; zoom: 1;">
<div class="_524d">
<div class="_42nr">
<div class="_khz" style="display: inline-block; position: relative;">
<a aria-pressed="false" class="UFILikeLink _4x9- _4x9_ _48-k" data-testid="fb-ufi-likelink" href="https://www.facebook.com/manjiri.ranade.3#" role="button" style="color: #7f7f7f; cursor: pointer; display: inline-block; font-weight: bold; line-height: 14px; margin-right: 20px; outline: none; padding: 4px 4px 4px 0px; position: relative; text-decoration: none; z-index: 6;" tabindex="0">Like</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</form>
</div>
Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-81409853990445427642016-04-27T10:51:00.004+05:302016-04-27T10:51:54.100+05:30Relevance<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">चौदा
सोळा वर्षाची असेन</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">उन्हाळ्याच्या
सुट्टीत नेहमीप्रमाणे आजोळी मुक्काम होता</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">मावस</span><span lang="en-US">-</span><span lang="hi">मामे भावंडे जमुन
हुंदडण्याचे विविध प्रकार आजमावत होतो</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">त्यातलीच एक टूम</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">पद्मावती
कडुन तळजाई टेकडी चढायची</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">वरच्या
पठारावरुन चालत जाउन</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">मागच्या
बाजुने पर्वती चढायची मग पाय</span><span lang="en-US">-</span><span lang="hi">यानी
उतरुन</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">बस पकडुन परत</span><span lang="en-US">. </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<br /></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">माझ्या
आठवणीतलं पद्मावतीचं देऊळ</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">गावातल्या
नांदत्या गाजत्या वाड्यासारखं होतं</span><span lang="en-US">.</span><span lang="hi">फरसबंद
अंगण</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">विहीर</span><span lang="en-US">,</span><span lang="hi"> अंगणात मोठे वृक्ष</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">मध्ये देउळ</span><span lang="en-US">,
</span><span lang="hi">भवताली छोट्या देवळांची ओळ</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">भाविकांची माफक वर्दळ</span><span lang="en-US">.</span><span lang="hi"> आपल्या तान्ह्याला पहिलं देवदर्शन करायला घेउन
आलेली एखादी पहिलटकरीण आणि तिच्या सोबतीला आई</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">वहिनी नाहीतर बहिण</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">कांजिण्या झालेल्या
मुलांच्या आयांनी ठेवलेला दहीभाताचा नैवेद्य</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">आणि या सगळ्यांवर मायेने आणि अधिकाराने पाखर घालणारी देवी</span><span lang="en-US">. </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<br /></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">तर
आम्ही सगळे टेकडी चढुन पठारावर पोचलो</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">डोळे मिटुन घ्यावे असे वाटणारा भणाण वारा</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">कानात वारा भरलेल्या वासरांसारखे सुटलेले आम्ही सगळे</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">पठार
सगळं मोकळंच</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">उन्हाळ्यात वाळल्या गवताचं आणि लाल पायवाटांच माळरान</span><span lang="en-US">. </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<br /></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">वाटेने
पर्वतीकडे जाता जाता</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">आम्हाला एक
एकुटवाणा पडझड झालेला जुना बंगला लागला</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">म्हणजे बंगल्याचं खंडहर</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">झालं
सगळी वानरसेना</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">फास्टर फेणे
आविर्भावात</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">संशोधन करायला लागली</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">एक मजली</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">बहुतेक खोल्यांचं छत कोसळलेलं</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">पण जिना शाबुत</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">आणि पोर्चवर
गच्ची होती</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">छान निळं कवडीकाम
केलेली</span><span lang="en-US">. </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">माझं
मन थबकलं</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">विचार करु लागलं</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">का ही वास्तु इथे बांधली असेल</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">एकांतात</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">आणि का अशी ओसाड पडली असेल</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">विस्मृतीत गेली असेल</span><span lang="en-US">? </span><span lang="hi">एखाद्या भल्या घरच्या
बाईला अवकळा आल्यासारखी</span><span lang="en-US">.
"</span><span lang="hi">का विसरले हिला सगळे</span><span lang="en-US">?"
</span><span lang="hi">मी म्हणाले</span><span lang="en-US">. </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">तिथे
एक चोवीस पंचवीस वर्षाचा मुलगा स्केच करत बसला होता</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">त्यालाच विचारल्यासारखं आपल्या पोक्त आणि ज्ञानी आवाजात म्हणाला </span><span lang="en-US">"Everything has relevance only in its time" </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<br /></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">माझ्या
आयुष्यातला त्या वास्तुचा </span><span lang="en-US">relevance </span><span lang="hi">तिथेच संपायचा</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">पण का कोणास
ठाउक</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">ती वास्तु माझ्या
अंतर्विश्वात वस्ती करुन आहे</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">अचानक
एखाद्या निवांत क्षणी आठवते</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">मग मी
तिची गोष्ट घडवते</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">तिच्या जहागिरदार
मालकाची</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">जिच्यासाठी हा बंगला
बांधला त्या त्याच्या प्रेयसीची</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">तिने
घालवलेल्या एकटया रात्रींची</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">जहागिरदार
वस्तीला आल्यावर लावलेल्या हंड्या झुंबरांची</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">पोर्णिमेच्या चांदण्यात न्हाउन निघालेल्या कवडीकामी गच्चीची</span><span lang="en-US">…</span><span lang="hi">पण त्या कहाणीचं शेवटचं प्रकरण नाही घडवत मी कधी</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">माझ्या मनात अजुन </span><span lang="en-US">relevant </span><span lang="hi">आहे ना ती अजुन</span><span lang="en-US">. </span></div>
<br />Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-74063461419060986802016-02-13T21:44:00.001+05:302017-06-27T17:39:03.852+05:30लालीची गोष्ट<div style="font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi" style="font-family: "mangal";">गोरेगावला</span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";"> </span><span lang="hi" style="font-family: "mangal";">पाच</span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";"> </span><span lang="hi" style="font-family: "mangal";">नंबरच्या</span><span lang="hi" style="font-family: calibri;"> </span><span lang="hi" style="font-family: "mangal";">ब्लॉकमध्ये</span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";"> </span><span lang="hi" style="font-family: "mangal";">मल्याळी </span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";"> </span><span lang="hi" style="font-family: "mangal";">कुटुंब</span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";"> </span><span lang="hi" style="font-family: "mangal";">राहायचं</span><span lang="en-US" style="font-family: "calibri";">. </span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";">दोन वर्षाची लाली आणि तिचे आई बाबा</span><span lang="en-US" style="font-family: "calibri";">.
</span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";">दोघे नोकरी करायचे</span><span lang="en-US" style="font-family: "calibri";">. </span><span lang="hi" style="font-family: "calibri";">आई घराबाहेर असायची तेवढ्या वेळ लालीला सांभाळायला एक बाई घरी यायची
व्यवस्था केली होती त्यांनी</span><span lang="en-US" style="font-family: "calibri";">. </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi">एका
रविवारी लालीच्या आईने तिला सफरचंद भरवायला घेतले</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">लालीला समोर बसवुन</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">फोडी केल्या</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">सालं काढली</span><span lang="en-US">,
</span><span lang="hi">आणि फोड लालीसमोर धरली</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">तर लालीने नेहमीचं असल्याप्रमाणे</span><span lang="en-US">, </span><span lang="hi">साल उचललं आणि खायला सुहरवात केली</span><span lang="en-US">. </span><span lang="hi">आईने परत फोड पु</span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">ढे
केली</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">. </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">लाली म्हणाली</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">, '</span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">ते नाही</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">, </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">हे खायचं असतं</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">' . </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">आईला
ब्रम्हांड आठवलं</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">, </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">तपासाअंती कळलं की
सांभाळणारी बाई तिला सालं खायला द्यायची आणि स्वत</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">: </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">फोडी खायची</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">.
</span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">एखाद्या च</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">-</span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">यासारखी ती आठवण राहिली आहे माझ्या मनात</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">…</span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="hi" style="font-size: 11pt;">सध्या
आपल्या समाजाचं लाली सारखं झालंय</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">. </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">आपण ही नुसत्या सालीच खातोय</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">.
</span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">खेळ खेळत नाही बघतो</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">. </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">बातम्या नाही मतं ऐकतो</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">. </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">देशाभिमानाचं
भरतं आलं तर पोस्ट्स बनवतो नाहीतर फॉरवर्ड </span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">/ </span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">लाईक करुन आपण किती देशाभिमानी अशी स्वत</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">:</span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">ची पाठ थोपटतो</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">. </span></div>
<div style="font-family: Calibri; font-size: 11.0pt; margin: 0in;">
<span lang="en-US" style="font-size: 11pt;"></span><span lang="hi" style="font-size: 11pt;">हा चरा तर रोजच उठतोय</span><span lang="en-US" style="font-size: 11pt;">. </span></div>
Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-71454389264577961582016-02-13T21:43:00.002+05:302017-06-27T16:59:26.498+05:30नवीन अध्यायगेली काही वर्ष प्रार्थमिकता बदलल्याने माझा ब्लॉग सुप्तावस्थेत गेला होता. आता परत लिहवेसे वाटु लागले आहे तेंव्हा सुरु करते...<br />
थोडा बाज बदलतेय. डायरी कम नोंदवही सारखी टिपणं करेन म्हणते आहे. म्हणुन अनुदिनी.<br />
आपला लोभ असावा...Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-20229654278609595312012-05-03T14:30:00.000+05:302012-05-03T14:55:16.415+05:30यमकवितागाडी चालवताना येणा-या वाह्तुक-हताशतेला कमी करण्याचा एक हमखास उपाय म्हणजे जाहिरात फलक वाचणे!<br />
<br />
ताज्या नेमणुका, कुस्तीचे विजय़ी वीर, जयंत्या आणि वाढदिवस ....<br />
<br />
नुकतीच वाचण्यात आलेली एक अफलातुन कविता.. की जी वाचल्यावर तुमच्या पर्यंत पोहचवण्यासाठी ३ वर्षांचे ब्लॉगमौन सोडावेसे वाटले. तेंव्हा मुलाहिजा फर्माइये<br />
<br />
भीमाने लिहीलेली घटना पाक आहे<br />
म्हणुन विषमतेला धाक आहे.<br />
इतरांचे ठाउक नाही पण<br />
आमचे भाऊ पुण्याचे नाक आहे<br />
<br />
अधिक काय लिहावे? <br />
कळावे रुमाल असावा ही विनंती.Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-1835718925420806772009-10-20T13:05:00.004+05:302009-10-20T13:14:29.654+05:30आट्यापाट्यावाचायच्या छंदाचा, छापील "म्यॅटर" हा एक भाग झाला. पण हा छंद पुरवण्यासाठी इतरही अक्षर वाङमय उपलब्ध असते. माझ्या वाचनवेडाचा एक मोठा भाग पाट्या वाचणे हा आहे. अगदी अक्षरओळख झाल्यापासुन,वाहनात बसले की मिळेल त्या खिडकीला नाक लावुन वेगाने मागे पडणा-या पाट्या वाचणे हा एक लाडका उद्योग आहे. आणि आजवर तो अव्याहत चालु आहे. <br /> बरं पाट्या वाचायच्या कश्या? तर काही लोक ’सकाळ’ पेपर वाचतात की नाही, पहिल्या पानाच्या वरच्या डाव्या कोप-यातल्या आजच्या दुर्वांकुर (ही पुण्यातली जगप्रसिद्ध मराठी थाळी प्लेस (खानावळ म्हणायचे नाही!) ) च्या थाळी मेनुतील सिताफळ रबडी पासुन ते पार शेवटच्या पानावरच्या ... मुद्रणालयात छापुन प्रसिद्ध झाले पर्यंत. तशी प्रत्येक पाटी वरच्या श्री वगैरे देवनागरी किंवा कधी गुरुमुखीत लिहिलेल्या शुभंकरापासुन ते उजव्या कोप-यातल्या प्रोप्रा. भिका ढेकणे पर्यंत. ह्या आधारे दुकानदारांची आवडती दैवते आणि रंगा-यांचे शुद्धलेखन यावर प्रंबंध लिहायचे आमच्या मनात घाटत आहे. मुख्य चुका असतात त्या अनुस्वाराच्या आणि रफाराच्या. अंम्बाई आशीवार्द ह्या तर फारच कॉमन. आणि त्या मी चालता चालता उच्चारुन बघते आणि जो माझा चेहरा बावळट होतो म्हणता. तुम्ही बघा बरं उच्चार करुन. शिवाय न - ण ची अदलाबदल, इंग्रजी स्पेलींग्स ह्याबद्दल तर बोलणे नलगे. <br />पाट्यांच्या नावाची पण फॅशन असते आणि ती बदलत असते. जुन्या दुकानांची नावं ’धी न्यु’ नी सुरु होतात. ’धी न्यु अनिल बेकरी’ आणि केस कापायच्या दुकानाचं नाव खुपदा सन्मान असतं! बेक-यांची नावं इंग्रजी असतात - ग्रीन, वोल्गा इ. <br />नव्वद च्या दशकात पुण्यात, सामानाने ओसंडुन वाहणा-या टीचभर वाण्याच्या दुकानांना ’सुपर मार्केट’ नाव द्यायची फॅशन होती. साड्यांच्या दुकानांच्या नावाची एक वेगळीच त-हा. तीन अक्षरी ईकारान्त हा नियम. मग त्यात बसणारे जे काही निघेल ते नाव! <br />पण काही दुकानं मात्र अशी काही पाटी मिरवतात की बोलणच खुंटतं. दादरजवळ एका रस्त्यावर मला एका लॉंड्रीचं नाव वाचायला मिळालं ’सुरेश वस्त्र स्वच्छालय व रंगालय’! हे म्हणजे पुरणपोळीला हरभ-याच्या डाळीचा गोड पराठा म्हणण्यासारखं झालं!<br /><br />ह्यानंतर मग दुसरा नंबर लागतो तो होर्डींग्सचा. ह्या जाहिरात फलकांच्या वर्गवा-या आहेत.<a href="http://rainbasera.blogspot.com/2006/02/happy-birthday-v2.html"> वाढदिवस शुभेच्छा </a>एक विशेष प्रकरण. तर काही जाहिराती मात्र आवर्जुन वाचण्यासारख्या असतात. लकडी पुलापाशी असणारी अमुलची खुसखुशीत जाहिरात एकदम मन प्रसन्न करते. किंवा रेसिडन्सी क्लबच्या चौकात लावायचे ती राजकारणावरची भाष्ये. ह्यात सगळ्यात केविलवाणा प्रकार म्हणजे सरकारी जाहिराती. लडाखच्या आमच्या प्रवासात छांग-ला खारदुंग-ला असे खंदे पास आम्हाला नापास करायचे जोरदार प्रयत्न करत असायचे - खोल द-यांचा रस्ता आणि वाटेवर या यमकजुळवण्या - "जानकारीही एड्ससे बचायेगी" नाहीतर "पढीये और बढिये"! अरे प्रसंग काय? तु लिहतोस काय! पण परिस्थीतीशी संबंध नसणे हे तर यंत्रणेचे लक्षण आहे ना! <br /><br />हे सगळे मनोरंजन पुरेसे नसले तर विविध इमारतींची नावे हा पुढचा प्रकार. सरकारी इमारतींवर असलेली तीन भाषांमधली नावं - नाही चुकले - नामाभिधानं वाचली की आपल्याला मराठी येते, हिंदी समजते यावरचा विश्वास उडुन जातो. एका रेल्वे स्टेशनवर पाटी होती, ’उपरी उपस्कर’! म्हणजे काय, हे कुठल्या भाषेत आहे ह्या चा मला आजिबात बोध झाला नाही! आणि त्याचं इंग्रजी वाचायच्या आत गाडी हललेली! रेल्वे खात्याच्या संस्कृती जतनाला पण दाद द्यायला हवी हं कशाला काय नाव देतील सांगता येत नाही! एक उदाहरण, मला वाटतं कल्याण किंवा कर्जत स्टेशन जवळ आहे. दोन रेल्वे लाइनींमध्ये असणा-या रुमालाएवढ्या जागेत "वृक्षारोपण" केलेले आणि त्याचे नाव काय असेल? "लुंबिनी वन"! पु. लं. चं चैत्य शौचकुप आठवुन मी ही "बुद्धं शरणं" म्हणते! <br /><br />सोसायट्यांना आणि बंगल्यांना दिलेली नावं हे आणि एक प्रक्रण. साध्याभोळ्या घरांची नावं कशी "..कृपा" "..इच्छा" "..आशीर्वाद" ने संपणारी असतात. अशा घरी गेलात तर काकु तुम्हाला नि:संकोच फोडणीची पोळी खातोस ना म्हणुन विचारतात आणि तुम्ही ही खुश होवुन काकु दही आणि लोणचं पण द्या असं मांडी ठोकत म्हणता! तर काही बंगल्यांची नावं उच्च वगैरे अभिरुची दर्शवणारी असतात - गुलमोहोर - रजनीगंधा नाहीतर आपण कसे बहुप्रवासीत आहोत हे दाखवणारी अखनुर - चिनार - प्रवदा! ह्या सगळ्यात माझ्या डोक्यात राहिलंय ते काकाकुवा मॅन्शन! एकदम "मेन्शन नॉट’ आहे बुवा! <br />फ़्लॅट घेताना इतके निकष लावतो आपण की सोसायटीचं नाव हे तसं खालच्याच नंबरावर असतं पण परवा मी एका सोसायटीचं नाव "बाबुराव रेसिडेन्सी’ बघितलं आणि चोवीस एक कुटुंबं तरी तिथे रेसिडेन्ट होती! अपनेसे नही जमता भय्या! तुम्ही म्हणाल की नावात काय आहे! पण तसं नाही बरका! आईबापांनी सुड घ्यायला दिल्यासारखी ’कुंतल" सारखी अति तलम किंवा ’विश्वंभर" सारखी संस्कृतीरक्षक नावं ज्यांनी शाळेत डिफेंड केली आहेत ना, त्यांना विचारा नावात काय असंतं ते. आणखी एका कुलाब्यातल्या अपमार्केट "अपार्टमेंट कॉम्प्लेक्स" चं नाव आहे ’विधी’! कुठले ते विचारायचा फार मोह होतो अश्यावेळी! तशी सध्या इमारत नावं काहीही असतात, कात्रजजवळ बनणा-या एका स्कीमचं नाव "झीग्रत" आहे. "बाबिलोनियन संस्कृतीचे पुण्यावर आक्रमण" असे हेमंत व्याख्यानमालेत एक पुष्प गुंफायला हरकत नाही. <br /><br />पुणेरी पाट्या आणि ट्रकसाहित्य तर नेटवर प्रसिद्ध आहेच. पण त्यातली चित्रकला थोडीशी उपेक्षित राहिली असे मला वाटते. "कूतरयापासून सावध" च्या शेजारी काढलेला प्राणी आदिवासी चित्रांच्या तोडीचा असतो! आणि नाकात बोट खुपसणा-या "वेलकम" बायका तर ट्रकसाहित्याची भारतीय संस्कृतीला देण आहे! शिवाय "घर कब आओगे" शेजारी पृष्ठभागातुन झाड उगवलेली पंजाबी कुडी हे प्रसिद्धीपथावरचे आगामी चित्र आहे! रसिकांनी नजर ठेवावी. <br /><br />तर अश्या या पाट्या -- प्रसाधन गृहाच्या हात वाळवायच्या यंत्रावरच्या ’हे हात वाळवायसाठी आहे, रुमाल वाळवायला वापरु नये" या पाटीपासुन ते अशोकस्तंभावरच्या सत्यमेव जयते पर्यंत जळी-स्थळी पसरेलेल्या. कधी मनोरंजन करणा-या तर कधी अंतर्मुख. पण जिथे जाईन तिथे सोबत करणा-या मैत्रिणी!Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-66488129172012156882009-08-08T18:30:00.001+05:302009-08-12T08:22:51.335+05:30सोहळानुक्ताच Kate and Leopold पाहिला. त्यातला Leo हा १८७६ मधुन एकविसाव्या शतकात आलेला Duke of Albany असतो. वर्तमानातली धावपळ बघुन तो म्हणतो,<br /><br /> " Where I come from, Dinner is the result of reflection and study! Ah yes, you mock me. But perhaps one day when you've awoken from a pleasant slumber to the scent of a warm brioche smothered in marmalade and fresh creamery butter, you'll understand that life is not solely composed of tasks, but tastes." <br /><br />ते बघताना मनात विचार आला, खरंच का आपण केवळ उपयुक्ततेकडेच लक्ष देतो? पेशाचा धंदा करतो, सणांचा, उत्सवाचे कर्मकांड करतो. रोजच्या जगण्याची मुषकधाव (Rat Race). मग या सगळ्यातुन जीवनाचा सोह्ळा केंव्हा होतो? मनातुन हुंकार आला ...<br /><br />सकाळी चालायला जाताना झाडांची झालर असलेला रस्ता निवडतो. आता पुष्प ऋतु सुरु झाला आहे. अनामिक फुलगेंदाचा, वैरागी प्राजक्ताचा, उत्फुल्ल जाईजुईचा वास छाती भरुन घेतो तेंव्हा ...<br /><br />पाउस धो धो कोसळु लागतो. आपण चार सवंगडी जमा करतो. दूर आपल्या निर्मनुष्य द-याडोंगराकडे कुच करतो. धबाबा आदळणा-या तोयाने हरखतो. डोंगराला येंघुन, शेवाळ्या गोगलगायीतुन धबधब्याच्या कुशीत बाळासारखे विसावुन आसपासच्या आदिम सृष्टीकडे पाहतो तेंव्हा...<br /><br />नैवेद्याचा स्वैपाक चालु असतो, आजीचे कुशल सुग्रण हात, मोदकाचं कमळ घडवत असतात. समोर "शाण्यासारख्या" बसलेल्या पिटुकल्या नातीचे डोळे सारखे सारणाकडे वळत असतात. आजी हसुन सारणाचा घास नातीमुखी घालते तेंव्हा...<br /><br />नवश्रीमंत आईनी हौसेने आणलेली सोन्याची राखी बघुन बिटटूचा चेहरा पडतो. मग संध्याकाळी त्याने दिलेल्या ओवाळणीच्या पैशातुन ‘हनुमान’ राखी घेउन रिया घरी जायच्या आधी बिल्डींगखालीच त्याच्या हातावर बांधते तेंव्हा...<br /><br />मलाका स्पाईसच्या रुणझुणत्या मेणबत्तीच्या प्रकाशात, माझ्यासमोर बसलेला तो एका गालात हसत माझ्याकडे बघतो तेंव्हा...Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-58434511764260665982009-06-29T21:56:00.002+05:302009-06-29T22:01:52.867+05:30माझेच मतउचलली जीभ की लावली टाळ्याला या थाटात सतत भडक मते मांडणा-या सर्वांस ठणकावुन ...<br />माझेच मत<br /><br />१. बुटक्या माणसांनी रूंद टाय घालु नयेत, ते सोंडेसारखे त्यांच्या तोंदावर रुळतात<br />२. सफारी हा अतिशय अजागळ वस्त्रप्रकार असुन त्याची तुलना फक्त रिना रॉयच्या भडक पॅडलपुशर्सशी करता येते.<br />३.विढेरपोट्या (वेशेषेण ढेरपोटे इति) माणसांसाठी इन शर्ट शिवणा-या शिंप्याना इंजिनिअरींगची डिग्री द्यावी. <br />४. पॅंट नेसल्यावर ( हो माहित आहे मला, की घालणे हे क्रियापद जास्त प्रचलित आहे पण माझे मत, माझे क्रियापद!) पायात सॅंडल आणि पैंजण घालायला कायद्याने बंदी करावीManjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-2188936452967551922009-04-05T14:50:00.003+05:302009-04-05T15:04:45.889+05:30मोहर<blockquote><br />मनुके, Dearest,<br /><br />आजीच्या बागेत काल अनगढ मोहर दरवळत होता<br />कुठला? विचारलं, तर ती हसली खुदकन<br /><br />आकाशात ठळक होत जाणारी चांदणी पाहताना<br />ती सांगत असते तुझ्या चंद्रकला<br />कसा सायसाखर होतो तिचा आवाज<br />मी, तुम्हा दोघींमध्ये हेलकावणारी तृप्त 'संध्या' <br /><br />तुझी आई, माझी बहीण,<br />तुझ्यासाठी दारी लावते आंब्याचं झाड<br />मावशी म्हणुन मी मात्र,<br />करणार तुझे लबाड लाड<br /><br />बघता बघता मोठी होशील बयो!<br />माझ्या खांद्यावर कोपर ठेउन उभी राहशील!<br />मान उंच करुन बघताना तुझ्याकडे,<br />मनातल्या मनात म्हणीन मी,<br />आत्ता कुठे जरा जरा<br />मला उमजु लागलाय <br />मोहर ... दरवळ ... अनगढ<br /><br /></blockquote>Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-49199156655717653492009-03-15T15:04:00.004+05:302009-03-15T15:55:11.326+05:30ही वाट दूर जाते ...मुशाफिरी ही जितकी मुक्कामांची असते ना तेवढीच किंवा त्याच्यापेक्षा जास्त तिथे पोहचायला घेतलेल्या रस्त्यांची गोष्ट असते. काही रस्ते तर इतके मोहक असतात की ते स्वत:च मुक्काम असतात. <br />पुणे कोल्हापुर रस्त्यावर एकदा कात्रज शिरवळची गडबड मागे टाकली, की एक 'राजस रस्ता' सुरु होतो. खंबाटकीचा घाट ओलांडला की रस्ता एखादया राखाडी सॅटीनच्या रिबीनसारखा समोर उलगडत जातो. वाई महाबळेश्वरच्या पर्वतरांगा थोडाकाळ डावीकडे सोबत करतात. मग रस्त्याच्या दोन्ही बाजुस नजर पोचते तोवर शेतं. नोव्हेंबर डिसेंबरचे दिवस असावेत. शेतातला ऊस तु-याला आलेला. मध्येच एकीकडे तु-यांचा समुद्र डुलतोय. एकीकडे तोडणी झालेला एखादा काळाभोर पट्टा. सर्व आसमंतावर धुक्याची झिरझिरीत ओढणी. मावळतीची तिरपी उन्हं आणि काना-मनाला हुरहुर लावणारी एखादी सायंधुन. बस ये सफर तो खुद जिंदगी बन जाती है.<br />तसा तो रुद्र्गंभीर वरंध. भोरनंतरची पठारसपाटी पार करुन तुम्ही वरंधपाशी पोचता. खिंडीपाशी थांबुन खाली डोकावुन पाहणे "मश्ट". मनात हमखास क्लिंट इस्टवुड, काउबॉय हॅट आणि एखाद्या वेस्टर्नची धुन. पत्थरदिल सह्याद्री आपल्या सामर्थ्यात मग्न, आपली दृष्टी विस्फारलेली. तीन हेअरपीन वळणांच्या शिडीवरुन घरंगळत गाडी बघता बघता घाटपायथ्याशी पोहोचते तरी आपल्या डोळ्यापुढचा काळा पहाड हलत नाही. तसें सह्याद्रीच्या अंगाखांद्यावर वांदरांसारखे खेळणारे सगळे घाट - मुंबईला जातानाचा बोर घाट (जुना बरंका! आता एक्स्प्रेस झाल्याने बुजुन लांब गेलेला नव्हे, तर हक्काने खिडकीतुन फांद्या घासणारा), तामिणी, कोयनानगर, पोलादपूर ते पार आंबोली - आपल्या परीने सुंदर आहेत पण माझ्यासाठी वरंध त्यांचा सरताज आहे. <br />समुद्राच्या काठाकाठाने जाणारे रस्ते म्हणजे दुहेरी मेजवानी असते - अगदी - स्ट्रॉबेरी आणि क्रीम - किती आठवावे, कॅलिफ़ोर्नियातला मॉन्टरे-कॅरमेलचा १७ माईल, दिवे आगर -श्रीवर्धन, नागव-काशीद करत नबाबाच्या वाड्यापाशी जंजिरा मुरुडला ठाकणारा, आंजर्ले - केळशीचा खाडी ओलांडत जाणारा - कोकण कडे आणि अबलख अरबी समुद्र यांची जुगलबंदी मोठी पाहण्यासारखी असते.<br />मुन्नार थेकडीचा डोळ्याचं हिरवं पारणं फेडणारा सुनियोजित जंगलांचा रस्ता, स्विट्जर्लंड्चा फर्स्टहुन खाली उतरणारा बर्फाळ, डोंगराळ, हिरवळ आणि म्युजिकली चरणा-या गाईंचा अल्पाईन रस्ता असे कितीतरी ...<br /> हे सगळे रस्ते मनी वसले ते त्यांच्या रमणीयतेने. पण काही रस्ते आणि वाटा आठवतात कारण त्या 'आपण' चाललेले असतो. मित्रांना गोळा करत शाळेला जायचा आपला रस्ता, मैदानापार जाताना नेहमी निवडलेली एकच चिमुकली पायवाट, कारने जाताना पारावरच्या गांधीटोपीवाल्याने दावलेला खालल्या अंगाचा शॉर्टकट, आणि ती न निवडलेली वाट ...<br />शाळेतुन परत येताना, शेवटच्या वळणावर, स्वाती आपल्या घराकडे वळायची, पुढचा किलोमिटर मला एकटीला पार करायचा असायचा, उन्हात तळपणारा फक्त माझ्या एकटीचा असा निखळ रस्ता. अजुनही एखाद्या दुखर रात्री स्वप्नात येतो. <br />रस्त्याची ही एक मोठी मुश्कील असते, तुम्हाला वाट माहित असली तर तो पार मुक्कामाला घेउन जातो, नाहीतर कुठेच जात नाही ...<br /><br /> Always keep Ithaca fixed in your mind.<br /> To arrive there is your ultimate goal.<br /> But do not hurry the voyage at all.<br /> It is better to let it last for long years;<br /> and even to anchor at the isle when you are old,<br /> rich with all that you have gained on the way,<br /> not expecting that Ithaca will offer you riches.<br /> Ithaca has given you the beautiful voyage.<br /> - From "Ithaka" by C. P. Cavafy.Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-34871964853813273002009-02-11T22:03:00.004+05:302009-02-11T22:25:33.490+05:30एकावर एक फुकट!आज कामावरुन परत येत होते. सिग्नलपाशी थांबले होते. तर समोरच्या रिक्शाच्या पाठीमागे लिहिलेली जाहिरात वाचली -<br />"धबधबे विकत व भाड्याने मिळतील!!"<br /><br />माझ्या डोक्यात संवादांची एक बाजु लिहुन तयार ...<br />"मी तळेकर बोलतोय, नायगराचे किती पडतील हो? नाही म्हणजे तुम्ही पाण्याच्या हिशोबाने तो भाड्याने देणार का रूंदीच्या? एक्सॅक्ट डायमेन्शन्स काय आहेत हो नायगराचे? काय म्हणता कॅनेडियन नायगाराचे वेगळे पैसे? ही म्हणजे शुद्ध लूट चालवलीय तुम्ही!"<br /><br />"अहो धबधबे - एक गिरसप्पा पाठवुन द्या आज सांजच्याला. आं देउ की पैसे ते काय कुठे वाहुन चाललेत होय? काय चार्ज लावताय? काय मे महिन्यात एवढे? त्या गिरसप्याला पाणी तरी असतं का मे महिन्यात? पंचासुद्धा भिजत नाही हो! काय म्हणता? भिजतो? काय चावटपणा आहे हा? तुम्हाला धबधबे विकायचेत की नाहीत? बर जाउ द्या! तुमचं पण राहिलं आमचं पण! बरोबर भिलार फुकट देउन टाका!" <br /><br />"अहो धबधबे, म्हणजे मला असं विचारायचं होतं, अहो किती जोरात बोलताय? काय म्हणता? फार आवाज आहे धबधब्यांचा? अस्सं. तर काय हो, पॅकेज ऑफर म्हणुन काश्मीर धबधब्याबरोबर मंदाकिनी पण देता का तुम्ही?"<br /><br />माझी कल्पना आता वाहावत चालली आहे तेंव्हा आटते!Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-51821240788871383732009-01-10T14:40:00.004+05:302009-01-10T14:58:45.158+05:30देहबोलीचे ठोकताळेकल्पना करा की तुम्ही बाजाराच्या रस्त्याने चालला अहात. समोरुन साठीच्या, सावळ्या वर्णाच्या, सुरकुतल्या कातडीच्या, कमरेत थोड्या वाकलेल्या, हिरवी नऊवारी नेसलेल्या, गळ्यात पोत, कानाच्या ओघळलेल्या भोकात बुगड्या, हातात चार काचेच्या बांगड्या घातलेल्या आजी तुमच्या समोरुन आल्या आणि तुम्हाला म्हणाल्या, "Could you please direct me to the post office nearby?" in Oxford English, एकदम तुम्ही कसे दचकाल की नाही?<br /> आपण सगळे सतत, नकळत, आपल्या आजुबाजुच्या व्यक्ती, वस्तु, घटना यांच्याबाबतीत आडाखे बांधत असतो. कच्चे आडाखे पक्के करत असतो. ९९% ते आडाखे अगदी बरोबर निघतात आणि जेंव्हा नाही निघत तेंव्हा त्या प्रसंगांचे किस्से बनतात. <br />प्राणिमात्रांच्याबाबत आडाखे बांधायला सर्वात मदतीची ठरते ती त्यांची देहबोली. अहो प्राणीमात्र म्हणजे द्विपाद, चतुष्पाद सगळे बरका! खरं सांगा तुम्ही, समोरुन येणा-या कुत्र्याला बघुन, हा कुत्रा निरुपद्रवी आहे का आपल्याला रस्ता ओलांडायला हवा, ह्याचा अंदाज एका कटाक्षात त्याची चाल, शेपूट आणि दात बघुन घेउ शकता की नाही? (इथे जर तुम्ही नाही म्हणाला असाल तर तुम्हाला भारतात वास्तव्याचे भाग्य प्राप्त नाही अथवा तुम्ही अनुग्रहीत वर्गातले आहात असा आडाखा मी बांधेन!) अर्थात हे मी रस्त्यावरच्या कुत्र्यांबद्द्ल बोलत आहे. 'पट्टेवाल्या' कुत्र्यांबद्दलचे अंदाज, पट्ट्याच्या दुस-या टोकाला असणा-या प्राण्याकडे पाहुन लावता येतात. <br />लहान मुलांच्या आयांचं बघितलं आहे का तुम्ही? ते पोर आसपास असेल तर त्याच्या गुरुत्वमध्याचा अंदाज घेत असतात. त्या पोराने पायाची विवक्षित हालचाल सुरू केली किंवा 'चेहरा' केला की तातडीने पोराला धरुन बहिर्दिशेला धाव घेतात. ही झाली आई-मुलांची सांकेतिक देहबोली. त्यातही दोन्ही टोकाच्या आया असतात, बेबीआत्यांची सुन एकदा गप्पा मारायला बसली, की तिची लेक पार तळ्यात-मळ्यात करायला लागली तरी हिला पत्ता नसतो, आणि आमची नंदु, पोरानं जरा पाय वाकडा केला की लागली चौकश्या करायला! काय कावला होता तिचा . . . . ओलाफ! (हा हा -- तुम्ही अपेक्षा केली होती की नाही की कार्ट्याचं नाव चिन्मय, वेद, आर्य नाहीतर फारफार तर आर्चिस असणार म्हणुन?) असो आज काल हा देहबोली वाचनाचा प्रकार, `हगीज'कृपेने बंद होत चालला आहे. <br /><br />माझी देहबोलीची व्याख्या थोडी व्यापक आहे बरंका? म्हणजे केवळ अंगविक्षेप नव्हे तर पेहराव, केशभुषा, आभुषण-चयन, आवाज, हेल, संवाद, सवयी हे सर्वकाही माझ्या मते त्यात समाविष्ट आहे. <br /><br />तर असं हे आडाखे बांधायचं शास्त्र आहे. त्यात विशारद, पारंगत अश्या पदव्या सुद्धा असतात. इन्सब्रुकच्या विमानतळावर दिसलेला मिशीवाला घारा - पुणेरी आहे हे थोड्या सरावाने ओळखता येतं पण नदीअलिकडचा की पलिकडचा, कोथरुड का प्रभात रोड हे ओळखु शकलात तर खरे पारंगत. <br />माय फेअर लेडी मधला हेन्री हिगिन्स कसा संभाषणाच्या हेलावरुन कोण कुठल्या प्रांतातले हे ओळखातो त्यातलाच हा प्रकार.<br />तुम्ही ऑफिसच्या रिसेप्शन मध्ये आलेला माणुस इन्टेरव्ह्यु द्यायला आला आहे की सेल्स रेप्रेसेंटीव आहे हे ओळखु शकता. लग्नात आलेला बनु वन्संच्या मुलीचा मित्र किती गुड फ्रेंड आहे हे ओळखु शकता. बसस्टॉपवर उभी असलेली मुलगी एस एन डी टी ची का फर्गसन ची हे ओळखु शकता. ह्या शेजारुन जाणा-या बायका आई-मुलगी का सासु-सुन हे सांगु शकता - देहबोली आहेच तशी बोलकी!<br />पण ही सगळी पारंगतता घेउन तुम्ही परक्या देशात जाता आणि सगळंच चित्रच पालटतं! तिथल्या लोकांचे ना कपडे वाचता येतात ना हावभाव! ना नावावरुन काही कळतं ना गावावरुन - आपलं अगदी शहरात पाट्या न वाचता येणा-या अडाण्यासारखं होऊन जातं. सगळं अनोळखी असुरक्षित वाटतं. मग हळुहळु आपलं मन एक नवी वही उघडतं. नोट्स घ्यायला लागतं. उतरंड रचतं. -Oh Macy's Oh Neiman Marcus! No Gucci -- गोष्टी मांडणीत जागेवर बसायला लागतात. संवादाचे नवे अर्थ, सामाजिक संदर्भ, आणि परत एकदा तुम्ही घरचे होता इथे. <br /><br />मग जेंव्हा भारतात परत येता, तेंव्हा तुमच्या Jump Suit आणि accents वरुन आडाखे बांधलेच लगेच म्हणुन समजा<br /><br />तर असा हा अखंड खेळ - आडाखे बांधायचा आणि आडखे बांधायची संधी पुरवायचा. <br />हे वाचतानाही तुम्ही लेखिकेबद्दल आडाखे बांधत आहात की नाही? - पुण्याची - लेकुरवाळी - परदेश म्हणजे अमेरिका बघितली असावी - मराठी मिडियम - संस्कृत ५० मार्काचं की १००? . . . .Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com18tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-91413701533764788052007-10-06T09:12:00.000+05:302012-05-03T14:59:32.679+05:30पुस्तकांच्या आठवणीरात्रंदिन वाचनाचा ध्यास असण्याच्या आणि तेवढा वेळ असण्याच्या काळात, मिळेल तिथुन, आणि मिळेल तशी पुस्तके वाचुन काढली. त्या वाचनवेडात पार बुडुन गेले ते आता बाहेर यायचं काही लक्षण नाही. या प्रवासात पुस्तके ही साथीदार होती. आमच्या घरात कुठलेही कपाट उघडले की दृष्टीस पडायचे ते पुस्तकांचे मनोरे. अशा सगळ्या साहित्यसहवासात, काही पुस्तकांनी माझ्या मनात आपले स्थान बनवले. ध्यानात घ्या या आठवणी 'पुस्तक' या वस्तुच्या आहेत. त्यातल्या साहित्याचा त्यात भाग आहेच पण ती पुस्तके, केवळ वस्तु म्हणुनही मला भावली, लक्षात राहिली.<br />
<br />
तर वाचनावर मनापासुन प्रेम असलं तरी वाचनाचा एक प्रकार तसा नावडताच. तो म्हणजे पाठ्यपुस्तकं. त्यांच्यावर प्रेम करणं अवघडच! आवडती पुस्तकं सुद्धा 'रॅपिड रीडींग' ला आली तर 'संदर्भासहित स्पष्ट'पणे नावडती होतात! एवढं असुन एक पुस्तक मला खुप आवडलं होतं. मला तिसरीत असलेलं इतिहासाचं पुस्तक. मला आठवतं त्याप्रमाणे त्या पुस्तकाचं नाव 'थोरांची चरित्रे' असं होतं (चु.भु. द्या. घ्या.) मोठं सुरेख पुस्तक होतं ते! मस्टर रंगाच्या मॅट मुखपृष्टावर, स्वातंत्र लढ्यातील नेत्यांची पोर्ट्रेट्स फोटोंसारखी मांडणी. प्रत्येक नेत्याचा एक धडा. प्रत्येक धड्यात दोन चित्रं. एक पोर्ट्रेट आणि एक त्यांच्या आयुष्यातल्या एका प्रसंगावरचं चित्र. रामकृष्ण परमहंसांचं, ते लहान असतानाचं देवीपुढे बसलेलं चित्र अजुन माझ्या डोळ्यासमोर आहे. गडद निळ्या रंगाची बंगाली पद्धतीने काढलेली दुग्गा आणि तिच्या पायाशी बसलेला छोटा गदाधर. तसंच नेताजींचं स्थानबद्धतेतुन निसटतानाचं उंच फर कॅप मधलं चित्र. अजुनही मला त्या पुस्तकाची सय येते. विषयानुसार जुळुन आलेलं सादरीकरण, उच्च निर्मितीमुल्य यांचं उत्तम उदाहरण! नाहीतर नुसतीच नुसती शि.द. फडणीसांची चित्र घातली म्हणुन गणिताची पुस्तकं हसत खेळत होत नाहीत ( शि. द, फडणीसांची तालबद्ध चित्र मला मनापासुन आवडतात, तेंव्हा गैरसमज नको) पण म्हणुन गणिताच्या पुस्तकात? आणि म्हणुनच ज्यांनी ते पुस्तक बनवलं त्यांचं कसब, परिश्रम आणि बांधिलकी जाणवते. उठुन दिसते. <br />
<br />
तुमच्यापैकी काहीजणांना आठवत असेल कदाचित, "ग्लासनॉस्त" आणि "पेरेस्त्रॉयका" च्या आधी, वर्षातुन एकदा तरी, जागोजागी रशियन पुस्तकांची प्रदर्शनं भरायची. अनोळखी शास्त्रिय पुस्तके, मध्येच एखादं 'रशियन भाषा शिका', रशियन भाषेतल्या क्लासिक्स्ची पाय घासत चालल्यासारखी वाटणारी भाषांतरं, गॉर्कीचं आई नाहीतर डोस्तोएवस्कीचं इडीयट. तर अशा प्रदर्शनातुन बाबांनी आम्हाला रशियन परीकथांचं पुस्तक आणलं होतं. गुळ्गुळीत पानांचं, भरपूर गोष्टी असलेलं, हिरव्या कापडी बांधणीतलं. <br />
<br />
आपल्या इथे जे बुकबाईंडींग केलं जातं, त्यासाठी खास शोधुन पुस्तकशत्रु नोकरीवर ठेवले जातात असं माझं स्पष्ट मत आहे. शक्यतो जोर लावल्याशिवाय पुस्तक उघडता येउ नये, उघडल्यावर, वाचणारा गाफिल राहिला झाला तर ते फाटकन बंद व्हावं. याची विशेष काळजी घेतली जाते. शिवाय, ओळीच्या सुरवातीचे आणि शेवटचे शब्द लेखकाने उद्योग नसल्याने लिहले आहेत, तेंव्हा ते कापणीत किंवा बांधणीत गेल्याने काही फरक पडत नाही अश्या विचाराने ती बांधणी केली जाते. आम्ही असंच एक पुस्तक परत बांधणी करायला दिलं होतं. शशी भागवतांचं 'मर्मभेद'. मोठं मस्त पुस्तक आहे ते. गो ना दातारांच्या वीरधवल पठडीतलं. 'रहस्यमय'. तर या बाईंडींगबाबाने त्याचं रहस्यभेद करणारं पान, पहिल्या पानाच्याही आधी बांधलं! आता बोला! त्या तुलनेत या पुस्तकाची बांधणी फार्फार वरच्या दर्जाची होती.<br />
<br />
या पुस्तकानं मला एक नवीन कल्पनाविश्व दाखवलं. साधारणत: आपल्याला माहित असलेल्या परीकथा हॅन्स ऍन्डरसनच्या. किंवा आता डिस्नेची मक्तेदारी असणा-या. 'परी' ही आपल्याकडे इंपोर्टेडच. मला वाटतं 'फेअरी'चं मराठीकरण. <br />
<br />
या पुस्तकानं मला पूर्व युरोपतल्या कल्पना दाखवल्या. 'बाबा यागा' चेटकीण, तिची पायावर चालणारी झोपडी, तिचे '" उद्गार, आयवान आयवानोविच, मार्या मारिना, ओव्हनवर बसुन राहणारा आळशी आय्वान. झार आणि झारिना, सगळंच वेगळं. त्या पुस्तकातली चित्रं पण वेगळी होती. त्यांची शैली, रंगांचा वापर, सारं रशियन धाटणीचं. कवरवर धावणारे तीन घोडे आणि त्यांचं तीन रंगात होणारं रुपांतर. सगळाच वेगळा परिपुर्ण अनुभव! आणि विशेष म्हणजे माझ्या आणि बहिणीच्या हाताळणीनंतरही ते आता माझ्या लेकीला वाचायला द्यायला पुर्ण रुपात शाबुत आहे!<br />
<br />
माझी तिसरी आठवण आहे ती देव्हा-याच्या खालच्या खणात ठेवलेल्या 'संपूर्ण चातुर्मास' या पुस्तकाची! कुंकु-उदबत्ती-धूप-कापराचा धार्मिक वास या पुस्तकाला यायचा. चातुर्मासात देव्हा-याच्या शेजारी लागणा-या जिवतीच्या चित्राइतकंच हे पुस्तक माझ्या देवआठवणींचा अविभाज्य भाग आहे. संध्याकाळच्या हुरहुर लावणा-या वेळी या सगळ्यांनी 'शुभंकरोती'च्या बरोबरीने दिलासा दिला आहे. <br />
<br />
तसं हे पुस्तक म्हणजे एक जंत्री आहे. भुपाळ्या, पाळणे, आरत्या, व्रत विधी, ते तिथी, वार , मराठी महिने, स्तोत्रे, रामरक्षा, सर्व काही. मिळेल ते वाचायचे आणि नवीन न मिळाल्यास असेल ते परत वाचायचे, हे ब्रीद असल्याने, मी ह्या पुस्तकाचीही पारायणे केली आहेत. आरत्या म्हणताना तुम्हाला जाणवलंय का की काही आरत्या स्फुरलेल्या आहेत तर काही जुळवलेल्या आहेत. उदा. दुर्गेदुर्घटभारी ( हे वेगळे शब्द आहेत हे वाचे पर्यंत माहीतच नव्हतं!) ही कशी दुर्गेच्या उग्ररुपाला साजेशी आहे. लवथवती विक्राळा 'वीररसपुर्ण' आहे. कशाचाही अर्थ लावुन पहायची दुसरी खोड असल्याने 'साही विवाद करता पडले प्रवाही' ऐकताना - धप्पकन पाण्यात पडलेल्या माणसांचा आणि दुर्गेचा काय संबध? हा पडलेला प्रश्न पण आठवतोय. <br />
<br />
आणि या सर्वांपेक्षा भारी आहे, या पुस्तकातला कहाण्यांचा खजिना. सोमवारची, शुक्रवारची पहिली आणि दुसरी, सोमवती अवसेची अश्या कितीतरी! या कहाण्या म्हणजे सोपी ओघवती भाषा, प्रासयुक्त वाक्यं याची उत्तम उदाहरणं आहेत. 'उतशील, मातशील, घेतला वसा टाकशील". 'करा रे हाकारा, पीटा रे डांगोरा', 'खुलभर दुध' आणि 'केनीकुर्ड्याची भाजी' अशी वळणं घेत 'पाचा उत्तरात सुफळ संपुर्ण' होणारी कहाणी माझ्यासाठी लेखनाचा आदर्श आहे. <br />
<br />
बदलाच्या वा-यापासुन आपल्या आणि आपल्या मुलांवर करायच्या संस्काराना वाचवण्याच्या माझ्या आईच्या प्रयत्नांचं हे पुस्तक एक साक्षीदार आहे. त्याची माझ्या मनातली आठवण समईसारखी सोज्वळ तेवते आहेManjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-34692009892375139922007-05-08T20:11:00.000+05:302007-05-08T20:22:39.485+05:30आपुलकीचा अंतसुहृदांबरोबर हवाहवासा वाटणारा प्रवास कामानिमित्त झाला की 'अपरिहार्य' सदरात जातो नाही? असाच एक ढकलाढकली करुन शेवटी 'अपरिहार्य' झालेला प्रवास माझ्यावर कोसळला. मी सवयीने प्रवासकर्त्या संगीताला फोन लावला,<br /><br />'अग संगीता, मला दहा दिवसात San Hose ला जावं लागणार आहे. तिकिटं बघतेस का? ' <br /><br />संगीताचं उत्तर 'तू आपल्या TRTS मध्ये टाक ना.'<br />'काय?'<br />'Travel Request Tracking System ग, मग मी processing सुरु करते. फॉर्म पाठवते तो भरुन अप्रुवल घे. You are cutting too short OK?' <br />मला माझा पहिला प्रवास आठवला. माझ्या बॉस नं मला सांगितलं <br />'There is an SOS situation out there. तू हँडल करु शकशील. उद्या VISA, Fly the day after. तिकिटाचं मी बघतो. दोन दिवसांनी मी बारा तास पलिकडे असणा-या जागी computerसमोर! बॉस चा फोन, 'बरोबर पोचलीस ना बयो? खायचं रहायचं ठीक आहे ना?' आणि आता हे! <br />तसं हेही अपरिहार्यच आहे. नीश असणारी कंपनी आता चांगलीच जगङ्वाळ झाली आहे. ही लिखापढी त्या वाढत्या पसा-यात आवश्यकच आहे हे मलाही पटतं पण खटकतं हे ही खरंच! <br />आमची पुणेरी संस्कृती जपण्याची जबाबदारी पुण्याच्या दुकानदारांवर आहे हे तर सर्वांना माहीत आहे. <br />नंबर घातलेल्या, झिजुन चाललेल्या लाकडी फळ्यांच्या दरवाजांच्या धुळकट दुकानात बसलेले साठे आणि कंपनी तुम्हाला हव्या त्या घाटाचा ड्बा, तेलपोळीचा पत्रा आणि कवड्या पुरवणार, <br />दुधाच्या दुकानातले शारंगपाणी 'वहिनी तुम्हाला गाडी चालवता आलीच पाहीजे' असं दटावणार, आणि चितळे दूध संपलं असलं तर कात्रजच प्रकृतीला चांगलं असं प्रतिपादन करणार,<br />घरी सामान पोच करायला आलेला 'प्रपंच'चा क्षीरसागर (धाकली पाती) आजोबांसाठी गुलकंद आणणार, यादीत नसला तरी. आणि अर्धा तास 'शेअरबाजारा'वर गप्पा मारणार, <br />भाजीवाल्या बाई 'काय ताई ब-याच दिसांनी? परवा तुमची लई सय आली बगा. येकदम ताजं शॅलड आणलं होतं पन तुमचा पत्याच नाय!' असा ड्वायल्वाग मारणार.<br />पुष्करणी भेळेच्या दुकानात काळे मातीचे रांजण पाण्याला असणार आणि साडेसातची कामगार सभा ऐकायची सक्ती पण!<br /><br />पण पण पण <br /><br />या सर्वांवर धावा बोलत आहेत ही नवीन येणारी दुकानं - रिलायन्स फ्रेश आणि बिग बजार आणि सुभिक्षा. सुभिक्षा! दमड्या टिच्चुन वस्तु विकत घ्यायच्या दुकानाचं नाव सुभिक्षा! मला उगाचचं खांद्याला चौपदरी झोळी अडकवुन " ॐ भवती ..." केल्यासारखं वाटेल!<br />मला माहित आहे तुम्ही म्हणताय, बाई जरा पॅरानॉईड आहे. कुठे रिलायन्स आणि कुठे मंडई, पण रिटेल शॉप्स नी 'मॉम ऍंड पॉप' स्टोअर्सना झोपवलं हे अमेरिकेतलं सत्य आहे हे तुम्ही जाणता. एकदा price wars आणि game of volume सुरु झाले की हे अटळ आहे. अत्ताच, रिलायन्स मधल्या भाज्यांचे दर कमी, वजन चोख आणि माल रसरशीत आहे. <br />माझाही जीव रमतो या दुकानात, खोटं कशाला बोलु? निवडीला वाव, वातानुकुलन आणि थोडं मिरवणं मलाही भावतं पण तिथल्या भावशुन्य डोळ्यांच्या, भाषेचा गंध नसलेल्या विक्रेत्या पोरी मला परक्या वाटतात. 'चवळी कुठे आहे?' हे इंग्रजीत विचारावं लागतं च्यामारी! शॉपिंगला येणा-या बायांची कार्टी, शॉपींग कार्ट ढकलताना माझ्या घोट्यांचा नेम धरतात आणि त्या भवान्या 'नो बेटा' करत अंगावरुन निघुन जातात. डब्बल च्यामारी! आणि या सगळ्यात पुणेरी संस्कृतीवर संक्रांत येते ती वेगळीच!<br />हीच प्रगती आहे, हीच उंचावणारी जीवनप्रत आहे आणि मला ती हवीहवीशी आहे. मान्य, सगळं मान्य! पण माझ्या मनाला सागरगोटे, लंगडा बाळकृष्ण, अन्नपुर्णा हे पण हवय! म्हणुन तर माझं धुवट मन ठसठसतं, <br /><br />पुढे पुढे जाताना, <br />ही मनात कसली खंत?<br />गुलबकावलीच्या रानी<br />होतो आपुलकीचा अंत!Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com19tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-81014225937557452172007-04-05T19:19:00.000+05:302007-04-05T19:22:09.595+05:30हाक'व्यवस्थापकीय' पदवी मिळवुन व्यावसायिक जगात वावरणा-यांची एक जमात असते. म्हणजे 'एम बी ए' माणसं हो! ते एक विशिष्ठ परिभाषा वापरतात आणि ती सतत बदलतात. काही दिवसापुर्वी 'Facilitatorअसेल तर आता तो 'Enabler' झालेला असतो. तर अश्या मंडळींची तुमच्याशी बोलण्याची ढब असते. प्रत्येक वाक्यच्या सुरवातीला ते तुम्हाला संबोधतात. 'मंजिरी Let us first aim for the low lying fruit मंजिरी,and then we can see what is the common synergy मंजिरी' जणु काही संभाषणात इतक्यांदा हाक मारली नाही तर तो किंवा मी माझं नाव विसरुन जाउ अशी त्याला भिती वाटत असावी! <br />ही हाक, संबोधन मोठी मजेशीर गोष्ट आहे. कोणी, कोणत्या नावाने किंवा नाव न घेता हाक मारली अश्या गोष्टी काय काय सुचवुन जातात नाही? मग ते `अहो! ऐकलं का?' असो, नटसम्राटांचं `सरकार' असो की नातीनं आजोबांना बोलावलेलं `ए विनायक आबा' असो. प्रत्येकाची वेगळी खुमारी. <br />तशी बाळाची पहिली ट्यॅंह्यॅं - ही सुद्धा हाकच नाही का, 'अरे कोणी आहे का इकडे?' पासुन 'मला भुक लागलीय आणि तुम्ही लक्ष पण देत नाही!' सगळी बाळं आपल्या आईला आपल्या हाकेला ओ द्यायला अगदी `कंडीशन' करुन टाकतात. मला आठवतं माझी मुलगी तान्ही होती तेंव्हा, कोणत्याही बाळाच्या रडण्याचा आवाज आला की माझी डावी मांडी हलायला लागायची बाळाला थोपटायला घेतल्यासारखी! सोसायटीत खालुन 'आई" अशी हाक आली की सगळ्याजणी खिडकीशी जमा होतात की नाही? <br />कोणत्या नावाने हाक मारली जाते आणि आवाजाचा पोत काय आहे यावरुनच पुढच्या संभाषणाचं सुतोवाच असतं. 'नंदु ग!' म्हणजे ..'ये ग राणी खाउ देउ का?' आणि 'नं - दि - नी' म्हणजे `मुकाट्याने अभ्यासाला बसतेस का घालु दोन धपाटे?' काय श्रुतीचित्र उभं राहिलं की नाही कानात? <br />जाणकार नव-यांना म्हणे, `अहो ऐकलं का' किंवा 'मी काय म्हणते,' एवढ्यावरुनच आपल्या खिश्याला पडणा-या भोकाच्या आकारमानाचा बरोबर अंदाज येतो. अर्थात त्यासाठी बारा चौदा वर्षाची तपश्चर्या लागते. <br />काही हाका बिन नावाच्या असतात. `विशेष' खिडकीखालुन रस्त्याने सायकल ने जाताना घातलेली शीळ काय आणि उन्हाळ्यात आमराईतुन येणारी कोकीळाची शीळ काय भाव एकच नाही का? <br />त्याही पलीकडे काही हाका बिन-आवाजी असतात. थेट आत्म्याला भिडणा-या. काही वेडे, सर्व संकेत, सर्व शिष्टसंमत शहाणपण झुगारुन देउन या हाकांना ओ देतात आणि इतिहास घडतो. <br />हा लेखन खटाटोप तरी काय आतल्या अस्वस्थ उर्मींना दिलेली ओ च असते. <br />आणि हो तुमच्या हाकांचीही आम्ही वाट बघतो बरं, कधी कधी आळशीपणामुळे ओ द्यायला उशीर होतो खरा पण ...<br />पुकारो हमे नाम लेकर पुकारो, <br />हमे तुमसे अपनी खबर मिल रही है।Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com21tag:blogger.com,1999:blog-6160790.post-16426463073738910092007-02-12T10:39:00.000+05:302007-02-09T17:18:30.734+05:30आमच्या सुंदरीचं लगीन!स्थळ - तुमच्या आमच्या घरातलं स्वैपाकघर<br /><br />काळ - रविवार सकाळ साडेदहा अकरा. खमंग नाश्ता मटकाउन श्री दुस-या चहाचे घुटके घेत आहेत. हातात रविवारची पुरवणी. सौ. ओट्याशी उभ्या राहुन पोळ्या करतायेत. <br />पार्श्वसंगीत - "व-हाडी कोण कोण येणार आमच्या सुंदरीचं लगीन ... <br /><br />सौ : अहो! ऐकलं का? <br />श्री: अं . . . हं . . .<br />सौ: झाला बाई एकदाचा साखरपुडा! मी म्हटलं इजा बिजा तिजा होतंय की काय? अभीला मात्र चांगलच गटवलं तिनी! <br />श्री: हो! ... <br />सौ: पण लहान आहे तो तिच्याहुन! <br />श्री: अँ? ... मंदी कुठं मोठीय ग?<br />सौ: अहो! कोण मंदी? मी अभीषेक ऐश्वर्याच्या लग्नाचं म्हणतेय! तसा मला काही दिवसांपुर्वीच वास लागला होता. ही बच्चन मंडळी तिला घेउन काशी विश्वेश्वराला गेली ना? तेंव्हाच मी म्हटलं की काहीतरी शिजतंय! नायकीण म्हणाली `गुरू'साठी गेले असतील! पण मी तेंव्हाच ताडलं की हे `मंगळा'साठी आहे म्हणुन! उगाच नाय ऐश्वर्यानं साड्या खरेदी केली. माझा पण लग्नाचा शालू बनारसी आहे बरं. <br />श्री: अरे वा वा!<br />सौ: अरे वा वा काय? साड्यांची खरेदी आम्ही केली म्हणुन! तुमच्या मंडळींवर सोडली असती ना, तर इरकल नाहीतर बेळगावी घेतली असती वन्संनी.<br />श्री: (चहाबरोबर गिळलेल्या शब्दांचा आवाज)<br />सौ: तशी मंडळी फार भाविक हो. सगळ्या देवांना जाउन आली! आपण पण जायचं का? ऐश्वर्या ट्रॅवलची नवीन सहल आहे, `शुभ मंगळ' बच्चन स्टाईल. आणि म्हायतीय का? अमिताभच्या मेकपमॅनची वहिनी पण आपल्या सोबत येणार टुरवर! काशी, अजमेर, विन्ध्यवासिनी सगळं कवर करणार. शिवाय बच्चन क्वीज आणि जलसा ते सिद्धीविनायक खास चालण्याची स्पर्धा! जाउया ना!<br />श्री: काय म्हणतेस!<br />सौ: वृंदाबाई फारच हौशी हो. जावयाचा वॉर्डरोब करायला दिलाय, फक्त अभिषेकची उंची मोजुन बनवनार आहे म्हणे. पण मी म्हणते कपाट करायला काय करायचीय उंची! <br />श्री: खु .. खु.. वॉर्डरोब म्हणजे त्याचे लग्नसमारंभाचे कपडे. हॅ हॅ .. कपाट म्हणे ..<br />सौ: बरं बरं .. पण तरी नुस्त्या उंचीवरुन कसे काय कपडे शिवणार? सुरवार तंग होऊन अनावस्था प्रसंग ओढावला म्हणजे? माणसानं कसं प्रॅक्टिकल असावं ऐश्वर्यासाठी जया काय दागिने करणारेय कोणास्ठाउक? ती कधी काही सांगत नाही की बोलत नाही नुस्ती वामांगी रखुमाई आहे. आता दागिने घेउन टाक म्हणावं! नाहीतर लगीनसराई सुरु झाली म्हणजे सोनं कडाडायचं! आधीच दहा झालंय! <br />श्री: आपल्याला काय करायचंय? <br />सौ: वा असं कसं? आपल्या घरची मंडळी आहेत ही! आपले बंटी - बबली तसे हे रोज भेटणारे! टीवीवर हो! इतक्यांदा तर माझी बहीणसुद्धा भेटत नाही मला! मी तर म्हणते चांगला घसघशीत आहेर करायला हवा. हेअरबँड दिला तर चांदीचा? <br />श्री: काहीतरी काय? ऐश्वर्या कुठे घालते हेअरबँड?<br />सौ: ऐश्वर्याला नाही हो. अभिषेकला म्हणतेय मी. बघितलंत ना टीवीवर? <br />श्री: अँ हो का? असेल असेल! <br />सौ: तर मग ठरलं! अचानक मुहुर्त ठरवतील आणि आपली मात्र धावपळ. आधीपासुन तयारी ठेवली पाहिजे. मी पण सकाळी फिरायला जातेय. असं स्लीम दिसलं पाहिजे. तुम्ही पण लक्ष द्या जरा. ढेरी दिसतीय केव्हढी!<br />श्री : हॅ .. काहीतरीच तुझं! <br />सौ: आणि गंमत सांगायची राहिलीच तुम्हाला! मी किनै, मंगलाष्टक पण रचलंय. पाठवुन देणारेय जयावैनींना. आपली बाजु कमी नको पडायला. म्हणुन दाखवु का? <br />अभिषेकाशी जडले नाते विश्वसुंदरीचे। <br />स्वयंवर झाले ऐशुचे, स्वयंवर झाले ऐशुचे। <br />श्री: वा! वा! सरोजिनी नायडुंनंतर आपणच!<br />सौ: हो कळतात बरं हे टोमणे. पण खरं सांगु, कधी कधी वाटतं, यांच्या सगळ्या खाजगी गोष्टी किती पब्लिक होतात नै? म्हणजे प्रायवसी कशी ती नाहीच. आपण आठवतं लग्नाआधी चोरुन टेकडीवरच्या मारुतीला गेलो होतो? <br />श्री: आणि तुझी चप्पल हरवलीवती. <br />सौ: हुं तेच कसं हो आठवतं तुम्हाला? तुमच्यासारखा शुंभ माणुस नै पाहिला मी. मी सांगतीय काय आणि तुम्ही बोलताय काय? <br />श्री: अग चिडतेस काय अशी? मजा केली ग मी. खरंय तुझं म्हणणं, त्या आठवणी फक्त आपल्या आहेत आणि त्याची सर कुठल्याही बेंटलेला येणार नाही!<br />सौ: काय बेंटेक्स! मी काही बेंटेक्स फिंटेक्स घालणार नाही. सांगुन ठेवतेय, सगळे लॉकरमधले दागीने आणायचे आहेत. <br />श्री: हो माझे आई हो! तु म्हणशील ते खरं! <br /><br />आणि अशा त-हेने ही साठा उत्तराची कहाणीही श्रींच्या शरणागतीने सफल झाली!Manjirihttp://www.blogger.com/profile/14103053340415596880noreply@blogger.com5